Akútna stresová reakcia

a Eva Rudolf-Müller, lekárka

Mareike Müller je nezávislá spisovateľka na lekárskom oddelení a asistentka lekára pre neurochirurgiu v Düsseldorfe. Vyštudovala humánnu medicínu v Magdeburgu a počas svojho pobytu v zahraničí na štyroch rôznych kontinentoch získala veľa praktických lekárskych skúseností.

Viac o expertoch na

Eva Rudolf-Müller je nezávislá spisovateľka v lekárskom tíme Vyštudovala humánnu medicínu a novinové vedy a opakovane pracovala v oboch oblastiach - ako lekár na klinike, ako recenzent a ako lekársky novinár pre rôzne odborné časopisy. V súčasnosti pracuje v online žurnalistike, kde je každému ponúkaná široká škála liekov.

Viac o expertoch na Všetok obsahu kontrolujú lekárski novinári.

Akútna stresová reakcia, hovorovo známa aj ako nervové zrútenie, je vyvolaná traumatickou udalosťou. Pacienti trpia napríklad výpadkami pamäte, nočnými morami alebo búšením srdca. Ak príznaky trvajú dlhšie ako dva dni, hovorí sa o akútnej stresovej poruche. Postihnutým môže pomôcť psychoterapeutická podpora alebo lieky. Prečítajte si všetko o akútnej stresovej reakcii tu.

Kódy ICD pre túto chorobu: Kódy ICD sú medzinárodne uznávané kódy pre lekárske diagnózy. Môžu sa nachádzať napríklad v listoch lekárov alebo na potvrdeniach o práceneschopnosti. F43

Akútna stresová reakcia: popis

Hovorovo je akútna stresová reakcia známa aj ako nervové zrútenie. Je to dočasná, extrémna reakcia na stresovú udalosť. Je to jedna z možných psychologických reakcií na traumatický zážitok. V závislosti od času, počas ktorého príznaky pretrvávajú, sa rozlišujú tieto formy:

  • Akútna stresová reakcia (až 48 hodín po udalosti)
  • Akútna stresová porucha (až 4 týždne po udalosti)
  • Akútna posttraumatická stresová porucha (až 3 mesiace po udalosti)

Ďalšie reakcie súvisiace s vyššie uvedeným sú:

  • Chronická posttraumatická stresová porucha: príznaky pretrvávajú aj 3 mesiace po stresovej udalosti.
  • Porucha prispôsobenia: Vzhľadom na drastické zážitky, ako je strata partnera, sa s každodenným životom už nedá vyrovnať.

Je ťažké povedať, koľko ľudí v Nemecku je každoročne obmedzovaných akútnou stresovou reakciou. Predpokladá sa, že existuje vysoký počet nehlásených prípadov, pretože mnoho pacientov sa vyhýba návšteve lekára so psychickými problémami a nie vždy vyhľadá odbornú pomoc. Platí to najmä vtedy, keď, rovnako ako pri akútnej stresovej reakcii, symptómy samy pomerne rýchlo zmiznú.

Akútna stresová reakcia: príznaky

Akútna stresová reakcia sa prejavuje rôznymi symptómami. Príznaky typické pre nervové zrútenie môžu zahŕňať:

  • Zmenené vnímanie (derealizácia, odosobnenie): Pacient vníma okolie alebo seba ako zvláštne a neznáme.
  • Zúženie vedomia: Pacientove myšlienky sa točia okolo niekoľkých tém - v tomto prípade stresovej situácie.
  • Obnovenie výnimočnej situácie v nočných morách alebo spomienkach
  • Medzery v pamäti
  • Nadmerná excitácia v zmysle porúch spánku, slabá koncentrácia, hrôza, zvýšená podráždenosť
  • Vyhýbanie sa, ako je sociálne stiahnutie sa
  • Emocionálne poruchy (postihujú poruchy), ako sú zmeny nálady medzi agresivitou, strachom a smútkom alebo nevhodný plač a smiech
  • Fyzické príznaky (napr. Červenanie, potenie, búšenie srdca, bledosť, nevoľnosť)
  • Hrôza bez reči: pacient nemôže to, čo zažil, vyjadriť slovami, a preto to môže spracovať horšie.

Akútna stresová reakcia: príčiny a rizikové faktory

Dôvodom akútnej stresovej reakcie je traumatický zážitok. Nezáleží na tom, či sa vám stane niečo hrozné alebo či ste v danej situácii pozorovateľ, príbuzný alebo pomocník. Udalosť je často životu nebezpečná a dokáže dotyčnej osobe prevrátiť svet naruby. Všetko, čo sa zdalo známe a bezpečné, je v takýchto chvíľach vnímané ako nebezpečné a zmätené. Patria sem predovšetkým:

  • Ublíženie na tele
  • vojna
  • utiecť
  • Sexuálne násilie
  • Lúpeže
  • Prírodné katastrofy
  • Vážne nehody
  • teroristické útoky

Akútna stresová reakcia: koho sa to týka?

V zásade môže ktokoľvek vyvinúť akútnu stresovú reakciu. Existuje niekoľko faktorov, ktoré zvyšujú riziko nervového zrútenia. Tie obsahujú:

  • Predchádzajúce choroby (fyzické a duševné)
  • vyčerpanie
  • Mentálna zraniteľnosť (zraniteľnosť)
  • Nedostatok stratégií na zvládnutie skúseností (nedostatok zvládania)

Akútna stresová reakcia: vyšetrenia a diagnostika

Ak máte podozrenie na akútnu stresovú reakciu, vyšetrí vás psychiater alebo psychológ. Aby sa dozvedel viac o vašej anamnéze (anamnéze), najskôr sa vás podrobne opýta. Položí vám okrem iného nasledujúce možné otázky:

  • Aké fyzické príznaky pociťujete?
  • Ako sa zmenil váš stav od udalosti?
  • Zažili ste v minulosti niečo podobné?
  • Ako si vyrástol?
  • Máte nejaké predchádzajúce choroby?

Lekár alebo terapeut sa postará o to, aby ste sa počas rozhovoru cítili bezpečne. Tiež vás fyzicky preskúma, aby zistil rôzne parametre, ako je srdcová frekvencia, krvný tlak a rýchlosť dýchania. Týmto spôsobom môže zistiť, či vaše telo reaguje na to, čo sa stalo, príznakmi. Tiež sa pokúsi zistiť, či máte nejaké rizikové faktory, ktoré by mohli podporiť akútnu stresovú reakciu a zhoršiť priebeh.

Nervové zrútenie: test

Internetom kolujú rôzne testy, aby ste sa otestovali na akútnu stresovú reakciu. Vo výnimočnej situácii je lepšie požiadať o radu odborníka, ktorý dokáže stanoviť správnu diagnózu a zároveň upozorniť a ponúknuť možnosti terapie.

Akútna stresová reakcia: liečba

Mnoho trpiacich sa pokúša zvládnuť nervové zrútenie sami. Pomoc je k dispozícii len niektorým. Na otázku „Nervové zrútenie - čo robiť?“ Existuje mnoho odpovedí. V akútnej núdzovej situácii existujú rôzne skupiny ľudí, ktorí sú vyškolení na to, aby pomohli niekomu s akútnou stresovou reakciou. Patria sem predovšetkým ľudia, ktorí ako prví prišli na miesto hroznej udalosti: policajti, hasiči, vojaci, príslušníci THW alebo záchranári. Pomáhajú jednoducho tým, že dokážu pacienta dostať do bezpečného prostredia. V ďalšom priebehu môže byť pacient odoslaný k pastorovi, psychoterapeutovi alebo lekárovi.

Liečba nervového zrútenia: Ako na to?

V prvom kroku terapie sa zameriava na nadviazanie kontaktu s pacientom. Ponúka sa mu podpora v bezpečnom prostredí. Ak je pri prvých diskusiách s pacientom rozpoznané možné riziko samovraždy (suicidality), je pacient obvykle prijatý do nemocnice. Ak nie sú žiadne známky suicidality, liečbu je možné zvyčajne vykonať ambulantne. Obsahuje rôzne psychologické terapie, ako napríklad:

  • Behaviorálna terapia (pacienti by sa mali naučiť naučiť sa poruchové správanie a naučiť sa nové)
  • Psychoedukácia (pacienti by sa mali naučiť chápať akútnu stresovú reakciu ako chorobu a tak sa s ňou lepšie vyrovnať)
  • EMDR (Desenzibilizácia a regenerácia pohybov očí; prostredníctvom určitých pohybov očí by mala byť trauma prežitá znova a lepšie spracovaná)
  • hypnóza

Napríklad, ak je pacient extrémne stresovaný z porúch spánku, môžu byť predpísané krátkodobé lieky vyvolávajúce spánok a depresívne lieky, ako sú benzodiazepíny, Z-látky alebo sedatívne antidepresíva.

Akútna stresová reakcia: priebeh a prognóza

Podľa definície akútna stresová reakcia trvá až 48 hodín po stresovej udalosti. Potom sa môže liečiť bez následkov. Je tiež možné, že sa zmení na dlhšie trvajúcu akútnu stresovú poruchu, ktorá sa zasa môže stať akútnou posttraumatickou stresovou reakciou. To môže po troch mesiacoch ustúpiť alebo sa zmeniť na chronickú posttraumatickú stresovú poruchu.

V prípade akútnej stresovej reakcie je vhodné vyhľadať odbornú pomoc. Dotknutej osobe sa tým uľaví a zníži sa riziko, že príznaky budú trvať dlhšie. Prostredie pacienta by malo byť navyše informované o dôležitosti vyhýbania sa ďalšiemu stresu. Príbuzní by mali predovšetkým zaobchádzať s dotknutou osobou s porozumením a vyhýbať sa obviňovaniu, ak boli zapojení do situácie, napríklad pri nehode. Nešikovné a stresujúce reakcie môžu totiž zhoršiť príznaky nervového zrútenia akútnej stresovej reakcie.

Tagy:  Dieťa dieťa zuby nesplnené želanie mať deti 

Zaujímavé Články

add