Autoprotilátky

a Martina Feichter, lekárska redaktorka a biológka

Martina Feichter vyštudovala biológiu na voliteľnej lekárni v Innsbrucku a taktiež sa ponorila do sveta liečivých rastlín. Odtiaľ už nebolo ďaleko k ďalším medicínskym témam, ktoré ju dodnes uchvátili. Vyučila sa ako novinárka na Axel Springer Academy v Hamburgu a pre pracuje od roku 2007 - najskôr ako redaktorka a od roku 2012 ako nezávislá spisovateľka.

Viac o expertoch na Všetok obsahu kontrolujú lekárski novinári.

Autoprotilátky sú protilátky, ktoré sú namierené proti vlastnému zdravému tkanivu tela. V dôsledku toho sa vyvinie autoimunitné ochorenie. Prečítajte si viac o rôznych typoch autoprotilátok a o tom, aké choroby spôsobujú!

Čo sú to autoprotilátky?

Autoprotilátky sú protilátky (obranné látky), ktoré imunitný systém produkuje proti bunkám alebo tkanivám tela v dôsledku patologickej dysregulácie. Lekári potom hovoria o autoimunitnom ochorení. Obvykle sú viditeľné v ranej dospelosti: Pod vplyvom neznámych spúšťačov v prostredí a určitého genetického zloženia imunitný systém produkuje autoprotilátky, ktoré útočia na vlastné tkanivo tela.

Kedy sa určujú autoprotilátky?

Lekár nechá zistiť autoprotilátky, ak má u pacienta podozrenie na autoimunitné ochorenie. Diagnózu však nikdy neurobí iba na základe laboratórnych hodnôt.

Príklady autoimunitných chorôb a im zodpovedajúcich protilátok:

Autoimunitné ochorenie	Autoprotilátky
Diabetes 1. typu	ICA (protilátky proti ostrovčekovým bunkám)
	GADA (protilátka proti glutamát dekarboxyláze)
	IA2-AK (protilátka proti tyrozínfosfatáze)
	Inzulínové protilátky
Gravesova choroba	TPO-AK (protilátka proti peroxidáze štítnej žľazy)
	MAK (protilátky proti mikrozomálnemu antigénu štítnej žľazy)
Hashimotova tyroiditída	TgAK (protilátka proti tyreoglobulínu)
	TPO-AK (protilátka proti peroxidáze štítnej žľazy)
Myasthenia gravis	AchR-AK (protilátky proti receptoru acetylcholínu)
	Protilátky kostrového svalstva)
Reumatoidná artritída	RF (reumatoidný faktor)
Reumatické ochorenia (ako lupus erythematosus, reumatoidná artritída, panarteritis nodosa, sklerodermia)	ANA (antinukleárne protilátky)
Niektoré zápaly krvných ciev (vaskulitída)	ANCA (cytoplazmatické protilátky proti neutrofilom)
Granulomatóza s polyangiitídou (predtým: Wegenerova choroba)	cANCA (cytoplazmatický typ ANCA)
Zápal malých ciev (Churg-Straussov syndróm, mikroskopická polyangiitída)	pANCA (perinukleárny typ ANCA)
Primárny sklerotizujúci zápal žlčových ciest, chronické zápalové ochorenie čriev, primárna biliárna cirhóza	Atypická pANCA
Chronická aktívna hepatitída	SMA (protilátky hladkého svalstva)
	ANA (protijadrové protilátky)
Autoimunitná hepatitída	LKM (pečeňová-obličková-mikrozómová protilátka)

Ako sa určujú autoprotilátky?

Lekár bude potrebovať normálnu vzorku krvi na stanovenie autoprotilátok.

Kedy je hladina autoprotilátky príliš vysoká?

Autoprotilátky hrajú dôležitú úlohu v diagnostike autoimunitných chorôb. Niekedy ich možno nájsť v krvi aj pred nástupom ochorenia. Detekcia autoprotilátok však nedokazuje, že pacient má chorobu. Lekár musí tiež vziať do úvahy sťažnosti pacienta a akékoľvek ďalšie výsledky testov.

Mierne zvýšené hladiny autoprotilátok sa môžu vyskytnúť aj u zdravých ľudí, napríklad mierne zvýšené ANA alebo reumatoidné faktory u fajčiarov, žien, ktoré užívajú „tabletku“ alebo u starších ľudí.

Tagy:  alkohol zdravie žien zubná starostlivosť