Chrípka zasiahne mozog

Christiane Fux študovala žurnalistiku a psychológiu v Hamburgu. Skúsený lekársky redaktor píše od roku 2001 články do časopisov, správy a vecné texty na všetky mysliteľné zdravotné témy. Okrem práce pre je Christiane Fux aktívna aj v próze. Jej prvá kriminálna novela vyšla v roku 2012 a taktiež píše, navrhuje a vydáva vlastné kriminálne hry.

Ďalšie príspevky od Christiane Fux Všetok obsahu kontrolujú lekárski novinári.

Chrípka sa konečne skončila, ale hlava je stále upchatá? Zhoršená schopnosť myslenia môže byť dlhodobým účinkom vírusovej infekcie.

Každý, kto je uprostred chrípkovej infekcie, je sotva prekvapený, ak ani mozog nechce správne fungovať. Ale aj keď klasické chrípkové príznaky už dávno ustúpili, môžu nastať poruchy koncentrácie a pamäti.

"Je známe, že mozog reaguje na infekcie." Ale zatiaľ nikto neskúmal, čo sa stane potom, ”hovorí profesor Martin Korte z Katedry bunkovej neurobiológie na Technickej univerzite (TU) Braunschweig.

Aby sa dozvedeli viac o možných dlhodobých účinkoch na mozog, vedci TU skúmali schopnosti učenia a pamäte, ako aj mozgové štruktúry myší, ktoré boli predtým infikované rôznymi vírusmi chrípky A.

Zlá pamäť

Dokonca 30 dní po infekcii vedci zistili, že zvieratá sú horšie schopné zvládnuť úlohy učenia a pamäte ako obvykle. Napríklad v bazéne mali problémy nájsť odpočinkovú plošinu ukrytú pod hladinou vody.

Anatomické štúdie potom ukázali, že štruktúra mozgu chrípkových myší sa zmenila: nervové bunky v určitých oblastiach mozgu mali menej synapsií ako obvykle. Tieto nervové procesy používajú neuróny na vzájomnú komunikáciu. Okrem iného bol ovplyvnený hippocampus, oblasť mozgu, ktorá je zodpovedná za procesy učenia a spomienky.

Ošetrovatelia v mozgu pobehujú

Príčinou zmien v mozgu môžu byť takzvané mikrogliálne bunky. „Sú ako opatrovatelia v mozgu a zaisťujú poriadok,“ vysvetľuje autorka štúdie doktorka Kristin Michaelsen-Preusseová. „Odstraňujú napríklad zvyšky mŕtvych buniek.“

V prípade infekcií bojujú aj s patogénmi. Môžu však reagovať tak prudko, že útočia aj na nervové bunky, ktoré majú chrániť. „Potom by mohlo mať zmysel napríklad spomaliť činnosť mikrogliálnych buniek liekmi,“ hovorí Korte. To by však najskôr museli ukázať ďalšie experimenty.

To závisí od vírusu

Nie všetky kmene vírusu chrípky v mozgu však vyvolali také zmeny: vírus H1N1, ktorý je podobný španielskemu chrípkovému patogénu, ktorý cirkuloval pred 100 rokmi, sa síce dostane do mozgu, ale nevyvoláva nadmerné reakcie tamojších mikrogliálnych buniek.

Nie je tomu tak v prípade H7N7, ktorý v súčasnosti postihuje predovšetkým vtáky, ale ktorý je považovaný za možného pôvodcu pandémie. U myší infikovaných týmto vírusom vedci pozorovali zmenené mozgové štruktúry a zhoršenú funkciu mozgu.

Poškodenie spôsobili aj infekcie hongkonským chrípkovým vírusom H3N. Vedci boli ohromení, pretože tento vírus nie je aktívny ani v samotnom mozgu.

Vedci preto majú podozrenie, že niektoré imunitné reakcie v tele produkujú poslové látky, ktoré tiež upozorňujú imunitný systém mozgu. To by mohlo spôsobiť nadmernú aktivitu mikrogliálnych buniek, aj keď neprišli do kontaktu s vírusom.

Normalizácia až po 120 dňoch

Prvá dobrá správa: Stresovaný mozog chrípkových myší sa zotavil. To však môže trvať až 120 dní - čo je významná časť ich životnosti pre myši. Extrapolovaný na dĺžku života človeka, proces obnovy potom môže trvať niekoľko rokov, vypočítava Michaelsen-Preusse.

Vedci sa domnievajú, že výsledky môžu byť ďalším argumentom v prospech očkovania proti chrípke. Zatiaľ však nie je isté, či chrípkové vírusy skutočne majú rovnaký vplyv na ľudský mozog. A vedci chcú tiež preskúmať, či očkovanie proti chrípke môže v tomto prípade skutočne zabrániť následkom imunitného útoku v mozgu.

Stopy infekcie v mozgu

Korteho tím už nejaký čas skúma, či aj bakteriálne infekcie môžu z dlhodobého hľadiska zanechať stopy v mozgu. "Veľa to naznačuje," hovorí vedec. Vedci chcú v najbližších mesiacoch predstaviť výsledky svojej rozsiahlej štúdie.

Tagy:  športová kondícia časopis dieťa batoľa