obchvat

Všetok obsahu kontrolujú lekárski novinári.

V medicíne je bypass chirurgicky vytvorený obchádzaním zúžených ciev. Bypassy sa aplikujú hlavne na srdce, ale aj na iné cievy, keď choré cievy už nestačia na zásobovanie krvou. Tu si môžete prečítať, kedy a ako sa vykonáva operácia srdcového bypassu a na čo si dať potom pozor.

Čo je to bypas?

Bypass znamená „obchvat“. V lekárskom zmysle to znamená obísť cievy, ktoré majú obmedzenú funkciu. V prípade určitých chorôb, ako je prerušovaná klaudikácia (periférna arteriálna okluzívna choroba v artériách na nohách), môže byť nevyhnutné umelé vaskulárne premostenie, ako aj zúženie ciev v srdci (ischemická choroba srdca).

Srdcový bypass zlepšuje zásobovanie srdcového svalu kyslíkom alebo ho úplne obnovuje. Bypass je zašitý za zúženými alebo uzavretými časťami plavidla a tým ich obchádza. Ak na to lekári používajú cievy z ruky alebo nohy, jeden koniec je prišitý k hlavnej tepne (aorta) a druhý za koronárnou artériou. Tento bypass sa preto nazýva aortokoronárny bypas alebo skrátene ACB.

Kedy robíte bypass?

Dôvodov na obídenie je niekoľko. V srdci sú často nevyhnutné, keď

• Pri vyšetrení srdcového katétra bolo rozšírenie alebo opätovné otvorenie koronárnej artérie neúspešné
• je ovplyvnená jedna alebo dve koronárne cievy a ľavá koronárna artéria (LAD) je na svojom základe zúžená alebo uzavretá, takzvaná stenóza hlavného kmeňa
• sú postihnuté všetky tri hlavné vetvy koronárnych artérií súčasne („choroba troch ciev“)
• na dlhých tepnách je viacero zúžení a pacient je diabetik
• Postihnutých je niekoľko koronárnych artérií a čerpacia funkcia ľavej komory je obmedzená kvôli nedostatku kyslíka a živín
• keď je predná tepna medzi dvoma srdcovými komorami (RIVA, začína z ľavej koronárnej artérie) na svojom začiatku výrazne zúžená

Existujú však aj niektoré dôvody, ktoré hovoria proti bypassu. Jednou z týchto kontraindikácií je, keď je priemerná dĺžka života výrazne znížená v dôsledku iných chorôb. V každom prípade môžu postupu zabrániť vážne sprievodné choroby.

Čo robíte pri operácii bypassu?

Zákrok prebieha v celkovej anestézii. Telo pacienta sa pred operáciou často trochu ochladí. To spomaľuje metabolické procesy a znižuje potrebu kyslíka pri chirurgickom bypasse. Trvanie a presný postup operácie nie sú vždy rovnaké, ale postup trvá v priemere asi tri až štyri hodiny.

Pri klasickom bypasse je hrudná kosť rozdelená po celej dĺžke (stredná pozdĺžna sternotómia), aby sa získal prístup k srdcu a okolitým štruktúram. Po otvorení perikardu sú veľké cievy (aorta / veľké žily) spojené so strojom srdce-pľúca. To teraz preberá zásobovanie tela kyslíkom a odstraňovanie oxidu uhličitého. V ďalších krokoch sa srdce nechá odpočívať špeciálnym studeným roztokom elektrolytu (roztokom na ochranu srdca), aby chirurg mohol začať zavádzať skutočný bypass.

Ako bypassový materiál možno použiť tepny a žily (zvyčajne veľká saféna, alternatívne parva). Teraz však vieme, že žily sú rýchlejšie postihnuté obnovenými zúženiami alebo oklúziami ako tepny. Najčastejšie sa používa tepna hrudnej steny (arteria thoracica interna), pretože jej anatomická poloha voči srdcu je priaznivá a vývod z podkľúčovej tepny môže zostať nezmenený. V tomto prípade je potrebné vytvoriť iba spojenie srdca s koronárnou cievou.

Mimochodom: vnútorná hrudná tepna je známa aj ako vnútorná prsná tepna. Chirurgovia preto radi označujú tento bypas ako bypas IMA (bypass vnútornej prsnej tepny). Pretože zvyčajne používate ľavý IMA ako bypass, je tento bypass známy aj ako bypass LIMA (L vľavo).

Menej často sa na bypas používa tepna ramena (arteria radialis). V tomto prípade musí byť kus cievy prišitý na aortu aj na príslušnú koronárnu artériu (za zúžením), aby došlo k požadovanému bypassu. Okrem toho je potrebné vopred zabezpečiť, aby bol prietok krvi do ruky zaručený aj bez radiálnej artérie (Allenov test).

Keď sa bypass úspešne aplikuje, pravá predsieň a pravá komora sa dočasne spoja s kardiostimulátorom a paralyzujúci roztok elektrolytu sa vypláchne. Teraz môže srdce opäť prevziať zásobu tela. Srdcovo-pľúcny prístroj potom už po krátkom čase nie je potrebný a opäť sa oddelí od veľkých ciev.

Nakoniec sú do hrudníka umiestnené niektoré sacie drény, ktoré v prvých dňoch po operácii odvádzajú krv a sekrét rany von. Potom sa hrudník opäť zatvorí. Lekári pomocou drôtikov držia kostnú hrudnú kosť pohromade.

Po operácii bypassu je pacient starostlivo sledovaný

Po veľkých operáciách vrátane bypassu je nevyhnutné dôkladné sledovanie pacienta. Srdce, krvný obeh, ako aj dýchanie a orgánové funkcie sa nepretržite merajú, monitorujú a vyhodnocujú na jednotke intenzívnej starostlivosti najmenej jeden deň.

Ďalšie varianty bypassu

Okrem klasického postupu existujú aj ďalšie varianty operácie bypassu. Postup a postup sa líši v závislosti od individuálnych požiadaviek: Napríklad u vhodných pacientov - napríklad ak je potrebné obísť iba jednu cievu - je možné zvážiť minimálne invazívne chirurgické metódy (bez úplného rozdelenia hrudnej kosti) - napríklad pomocou rez na ľavej hrudnej stene (anterolaterálna mini torakotómia). Takzvaný „Off-Pump Coronary Artery Bypass“ sa vykonáva bez zariadenia na srdce a pľúca, takže srdce pumpuje samotné. Obtokové operácie tohto typu lekári často označujú ako technológiu MIDCAB („Minimally Invasive Direct Coronary Artery Bypass“ ).

Aké sú riziká bypassu?

Komplikácie môžu nastať počas alebo po bypasovom chirurgickom zákroku, ako pri každom inom veľkom chirurgickom zákroku. Vyššie riziko máte, ak ide o núdzový zákrok, ak už bolo srdce operované a srdcový výdaj je výrazne znížený. Za posledných niekoľko desaťročí sa však riziko vážnych komplikácií neustále znižuje. Významne ho ovplyvňujú aj ďalšie ochorenia u pacienta. Patria sem choroby obličiek alebo pľúc, ako aj metabolické choroby, ako je cukrovka. Za osobitný rizikový faktor sa považuje aj staroba pacienta.

Nasledujúce komplikácie môžu nastať počas alebo po chirurgickom bypasse:

• Srdcový záchvat počas a po operácii (napr. V dôsledku zatvorenia bypassu)
• Srdcové arytmie (ale väčšinou liečiteľné)
• Slabosť obehu v dôsledku nedostatočného pumpovania srdca
• Perikardiálna tamponáda (sekundárne krvácanie do perikardu, ktoré potom mechanicky sťahuje srdce)
• Mŕtvica alebo iné neurologické poruchy, ako je zmätenosť
• Syndróm post infarktu myokardu (Dresslerov syndróm, autoimunitné procesy vyvolávajú napríklad perikarditídu, spravidla možnú pri srdcovom infarkte)

Ďalšie možné komplikácie po úspešnom bypasse: poruchy hojenia rán alebo infekcií, krvácania a bolesti. Sú častejšie u niektorých už existujúcich stavov (napr. Viac porúch hojenia rán u diabetikov). Fajčiari majú väčšiu pravdepodobnosť zápalu pľúc bezprostredne po operácii ako nefajčiari. Ak bola pred operáciou bypassu narušená funkcia obličiek, môže byť dočasne potrebné umelé premývanie krvi (dialýza). Krvné zrazeniny sú tiež možným dôsledkom operácie. Celkovo pri chirurgickom bypasse zomiera jedno až dve percentá pacientov.

Čo musím zvážiť po operácii bypassu?

V normálnom kurze je pacient prepustený asi sedem až desať dní po bypasse, po ktorom kardiologické rehabilitačné kliniky preberajú takzvanú následnú liečbu (AHB), ktorá trvá tri až štyri týždne. V niektorých prípadoch je pacient prepustený aj domov a rehabilitačná liečba sa môže vykonávať ambulantne.

Po chirurgickom bypasse je veľmi dôležité vyhnúť sa rizikám. Predovšetkým sem patrí fajčenie, nadmerná konzumácia alkoholu a jedlá, ktoré sú príliš mastné alebo príliš slané. Často sa odporúča stredomorská diéta.V kombinácii s pravidelným cvičením možno okrem iného znížiť rizikový faktor obezity. Ak sa pacienti vyhýbajú aj stresu, položili ďalší základný kameň dlhodobého úspechu bypassu.

Kontrola bypassu

Po chirurgickom bypasse je zvyčajne potrebná dlhodobá medikácia. Zvlášť dlhodobé používanie inhibítorov agregácie krvných doštičiek je prevenciou vzniku nových trombov (krvných zrazenín) v koronárnych artériách alebo v bypase.

Okrem inhibítora agregácie krvných doštičiek (napr. Kyselina acetylsalicylová, skrátene ASA) lekár zvyčajne predpisuje ďalšie lieky. Môžu to byť tieto:

• ACE inhibítory a blokátory kalciových kanálov (vrátane liečby vysokého krvného tlaku)
• Blokátory beta-receptorov (napr. Proti vysokému krvnému tlaku a arytmiám)
• Statíny (terapia na zvýšenie hladín lipidov v krvi)
• Dusičnany (napr. Ako sprej na liečbu záchvatov angíny, ak je to potrebné)

Niektorí pacienti vyvinú depresívnu náladu nejaký čas po chirurgickom bypasse. Je dôležité hovoriť o pocitoch a chápať operáciu ako nový začiatok a príležitosť. Lekár poskytujúci ďalšiu liečbu (často rodinný lekár) by o tom mal byť informovaný, potom poukáže na psychoterapeutické možnosti. Môže vám tiež pomôcť zmeniť životný štýl. Na jednej strane to zabráni rýchlemu postupu srdcovo -cievnych chorôb a na druhej strane bypas potom dlhšie vydržal.

Cvičenie po chirurgickom bypasse

Pri chirurgickom bypasse bez komplikácií môže pacient začať s včasnou mobilizáciou už 24 až 48 hodín po operácii. V prvých týždňoch sa však dajú očakávať obmedzenia fyzickej aktivity. Tréning by mal preto začínať jemnými cvičeniami.

Pacienti by sa mali vyhýbať podopieraniu, ťahu a tlaku najmenej šesť týždňov. Na miesto chirurgického zákroku pôsobia zbytočné ťažné sily. Pacienti by sa mali tiež vyhnúť tlaku na hrudník v prvých týždňoch po zákroku. Prudké pohyby sú tiež nepriaznivé. Ak bol postup vykonaný minimálne invazívnym spôsobom, časové obdobie, v ktorom možno očakávať obmedzenia, môže byť kratšie.

Začiatok tréningu po operácii bypassu vopred prediskutujte so svojim lekárom.

V závislosti od individuálnej pohody a osobnej odolnosti by pacienti mali najskôr začať s nízkym stresom a potom postupne zvyšovať.

Vhodné športy po obchvate

Môžete jazdiť na bicykli po chirurgickom bypasse? V zásade sú všetky športy možné s bypassom. V stresových disciplínach, súťažných alebo súťažných športoch by ste však svoj návrat do práce mali prediskutovať vopred.

Aby sa aktivovali po operácii bypassu, sú na začiatku vhodné jemné vytrvalostné športy. Patria sem napríklad:

• Kráčať
• túra
• behať
• Tréning na bicykli alebo ergometri
• plávať

Aby sa dosiahol účinok podporujúci zdravie, pacienti s bypassom by mali cvičiť asi trikrát týždenne po 30 minút zakaždým s miernou námahou. Je to dobré nielen pre srdce, ale aj pre zdravú váhu.

Varovanie: Ak pri cvičení pociťujete dýchavičnosť, potíte sa, máte bolesti srdca alebo hrudníka, musíte s cvičením okamžite prestať. Okamžite sa poraďte s lekárom.

Tagy:  diéta symptómy starostlivosť o starších ľudí