Paliatívna medicína - terapia bolesti
Aktualizované dňaMartina Feichter vyštudovala biológiu na voliteľnej lekárni v Innsbrucku a taktiež sa ponorila do sveta liečivých rastlín. Odtiaľ už nebolo ďaleko k ďalším medicínskym témam, ktoré ju dodnes uchvátili. Vyučila sa ako novinárka na Axel Springer Academy v Hamburgu a pre pracuje od roku 2007 - najskôr ako redaktorka a od roku 2012 ako nezávislá spisovateľka.
Viac o expertoch na Všetok obsahu kontrolujú lekárski novinári.
Úľava od nepohodlia, obzvlášť bolesti, je hlavným cieľom paliatívnej medicíny. Teraz je k dispozícii celý rad liekov na liečbu bolesti. Získajte viac informácií o možnostiach, výhodách a nevýhodách terapie bolesti na báze liekov.
Pacienti v pokročilom štádiu rakoviny alebo s inými vážnymi ochoreniami často trpia silnou bolesťou, proti ktorej jednoduché opatrenia ako aplikácia chladu alebo tepla už nemožno použiť. Potom je potrebné použiť účinné lieky proti bolesti (analgetiká). Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyvinula pre túto terapiu bolesti založenú na liekoch podrobnú schému, ktorá má pomôcť lekárom liečiť pacientov optimálne podľa ich potrieb.
Liečba bolesti: Pravidlo WHO o DNA
Odborníci WHO odporúčajú pre terapiu drogovou bolesťou takzvané pravidlo DNA:
- D = ústami: Pokiaľ je to možné, mali by sa uprednostniť perorálne lieky proti bolesti (napríklad pred liekmi proti bolesti, ktoré sa musia podávať injekčne). Ak nie je možné perorálne podanie, má sa zvážiť podanie do konečníka (rektálne), pod kožu (subkutánne) alebo ako infúzia do žily (vnútrožilové).
- N = Po hodinách: Lieky proti bolesti sa majú podávať v pevných časových intervaloch v závislosti od trvania účinku - vždy, keď sa skončí účinok predchádzajúceho podania.
- A = analgetická schéma: Pri predpisovaní liekov proti bolesti by sa mala vziať do úvahy takzvaná schéma WHO.
Schéma WHO pre terapiu bolesti
Odstupňovaný plán WHO zameraný na liečbu drogovej bolesti má poskytnúť pomoc pri liečbe nádorovej bolesti a inej chronickej bolesti. Poskytuje, aby sa takáto bolesť najskôr zmiernila liekmi proti bolesti prvého stupňa. Ak sa to nepodarí, použijú sa analgetiká druhého stupňa (prípadne dodatočne). Ak to nevedie k požadovanému výsledku, lekári predpisujú lieky zmierňujúce bolesť v tretej fáze (často tiež spoločne s analgetikami prvého stupňa).
Úľavy od bolesti 1. úrovne
Prvá etapa poskytuje jednoduché lieky proti bolesti-takzvané neopioidné, t.j. lieky proti bolesti, ktoré nie sú podobné morfínu. Na rozdiel od opioidov WHO úrovní 2 a 3, neopioidné analgetiká nemajú narkotický (anestetický) účinok a nenarúšajú schopnosť pacienta vnímať. Navyše neriskujú, že sa stanú závislými. Niektoré z týchto liekov proti bolesti sú preto dostupné aj bez lekárskeho predpisu.
Neopioidnými liekmi zmierňujúcimi bolesť sú paracetamol, metamizol a takzvané NSAID (nesteroidné protizápalové lieky), ako je kyselina acetylsalicylová (ASA), diklofenak a ibuprofén. Majú v rôznej miere účinky zmierňujúce bolesť (analgetikum), znižujúce horúčku (antipyretické) a protizápalové (protizápalové) účinky.
Paracetamol a kyselina acetylsalicylová nie sú vhodné na použitie pri rakovinovej bolesti podľa súčasných praktických pokynov Nemeckej spoločnosti pre bolestivú medicínu.
Pri dávkovaní neopioidných analgetík je potrebné vziať do úvahy takzvaný stropný účinok: Pri prekročení určitej dávky nie je možné úľavu od bolesti ďalej zvyšovať-maximálne sa riziko vedľajších účinkov zvyšuje, ak sa dávka ďalej zvyšuje.
Vedľajšie účinky neopioidných analgetík (v závislosti od účinnej látky alebo skupiny účinných látok) zahŕňajú napríklad zhoršenú zrážanlivosť krvi, gastrointestinálne vredy a krvácanie, nevoľnosť, závraty alebo kožné reakcie.
Úľavy od bolesti 2. stupňa
Podľa WHO je druhým štádiom terapie bolesti slabé až stredne silné opioidné lieky proti bolesti, ako sú tramadol, tilidín a kodeín. Opioidy sú dobrými liekmi proti bolesti, ale majú narkotický účinok, takže môžu zhoršiť vnímanie a tiež vás urobiť závislými. Ďalšími vedľajšími účinkami slabo účinných opioidov sú hlavne zápcha, nevoľnosť, vracanie, závrat a únava.
Podľa Nemeckej spoločnosti pre medicínu bolesti sa má tramadol a tilidín podávať iba krátko niekoľko dní alebo týždňov, kým sa nezmení prípravok úrovne III.
Kombinácia slabých opioidov s liekmi zmierňujúcimi bolesť v prvom štádiu môže byť užitočná, pretože tieto majú odlišný spôsob účinku ako opioidy. To môže výrazne zlepšiť celkový účinok zmierňujúci bolesť.
Rovnako ako u liekov na bolesť v prvom štádiu, aj pri slabých opioidoch môže dôjsť k efektu stropu.
Úľavy od bolesti 3. úrovne
Tretia úroveň terapie bolesti WHO zahŕňa silné opioidy, ako je morfín, buprenorfín, fentanyl, metadón, oxykodón a hydromorfón. S výnimkou buprenorfínu sa tu neočakáva žiadny stropný účinok, čo znamená: Dávku je možné v prípade potreby upraviť bez hornej hranice dávky, čo je veľmi dôležité, najmä v prípade najsilnejších bolestí nádoru. Hydromorfón je v súčasnosti preferovaný, pretože má dobrú rovnováhu medzi silou a vedľajšími účinkami. Morfín je dostupný aj v rýchlo pôsobiacich formách, ako sú nosové spreje alebo pastilky, ktoré možno použiť na liečbu náhlych vrcholov bolesti.
V prípade potreby je možné spolu s liekmi na úľavu od bolesti v prvom štádiu podať vysoko účinné opioidy. Nemali by sa však kombinovať navzájom (napr. Morfín a fentanyl) ani so slabými opioidmi druhého stupňa.
Takmer všetky silné opioidy spôsobujú ako vedľajší účinok pretrvávajúcu zápchu. Častá je aj nevoľnosť a vracanie. Medzi ďalšie vedľajšie účinky patrí útlm dýchania, sedácia, svrbenie, potenie, sucho v ústach, zadržiavanie moču alebo mimovoľné zášklby svalov. Väčšina vedľajších účinkov sa vyskytuje predovšetkým na začiatku liečby a pri zvyšovaní dávky.
Ko-analgetiká a adjuvans
Na všetkých úrovniach terapie bolesti WHO je možné okrem liekov proti bolesti podávať aj takzvané koanalgetiká a / alebo adjuvans.
Koanalgetiká sú účinné látky, ktoré sa predovšetkým nepoužívajú ako lieky zmierňujúce bolesť, ale pri určitých formách bolesti majú stále dobrý analgetický účinok. Antikonvulzíva sa napríklad podávajú pri bolestiach podobných kŕčom alebo kolikám. Tricyklické antidepresíva môžu pomôcť pri (neuropatických) bolestiach spôsobených poškodením nervov, ktoré sprevádza parestézia a často pálenie.
Termín adjuvans zahŕňa lieky, ktoré sa používajú proti vedľajším účinkom spôsobeným liekmi proti bolesti. Napríklad laxatíva proti zápche a antiemetiká môžu pomôcť proti nevoľnosti a vracaniu - všetky tri gastrointestinálne symptómy sú bežnými vedľajšími účinkami opioidov.
Účinné lieky proti bolesti
Opioidy sú najúčinnejšími liekmi proti bolesti v paliatívnej medicíne. Terapia bolesti s týmito silnými účinnými látkami však prináša riziká: Opioidy môžu byť návykové - menej psychicky ako fyzicky (fyzicky). Zvlášť u vysoko účinných opioidov, t.j. liekov proti bolesti WHO úrovne 3, existuje riziko závislosti. Podliehajú preto zákonu o omamných látkach (Nemecko, Švajčiarsko) alebo zákonu o závislosti (Rakúsko): Ich predpisovanie a výdaj je preto veľmi prísne regulované.
Naproti tomu slabo účinné opioidy WHO úrovne 2 (aspoň do určitej dávky) je možné predpisovať na normálny predpis liekov - s výnimkou tilidínu: Vzhľadom na vysoký potenciál zneužívania môžu lieky obsahujúce tilidín s rýchlym uvoľňovaním aktívnych prísady (tj. najmä kvapky a roztoky) sa vypúšťajú) podľa zákona o omamných látkach alebo zákona o omamných látkach.
Výnimka platí pre nemecký narkotický zákon pre tuhé prípravky s kombináciou účinných látok tilidín a naloxón, ak sa tilidín uvoľňuje s oneskorením (prípravok s predĺženým uvoľňovaním) a v rozdelenej forme (približne na tabletu s predĺženým uvoľňovaním) nie viac ako 300 mg tilizínu ( vypočítané ako báza) a najmenej 7, obsahuje 5 percent naloxóniumchloridu. Ak je liek podaný nesprávne, naloxón ruší opioidné účinky tilidínu. Pri perorálnom použití (podľa určenia) sa na druhej strane rozkladá bezprostredne cestou pečeňou (metabolizmus prvého prechodu) a hlavná účinná látka tilidín potom môže rozvinúť svoj účinok.
Paliatívna sedácia
V paliatívnej medicíne je sedácia znížením úrovne vedomia pacienta (v extrémnych prípadoch až do bezvedomia) súvisiace s liekom. Môže to byť vedľajší účinok úľavy od bolesti opioidmi alebo sa môže dosiahnuť cielene, aby sa pacientom čo najviac ušetrilo neznesiteľných bolestí, strachu a iných stresov v poslednej fáze života. V druhom prípade to lekári nazývajú „paliatívna sedácia“. V minulosti sa na to používal aj výraz „terminálna sedácia“, pretože sa obávalo, že sedácia pacientovi skráti život. Ako však štúdie odvtedy ukázali, nie je tomu tak.
Paliatívna sedácia by sa mala, pokiaľ je to možné, vykonávať iba so súhlasom pacienta a iba vtedy, ak neexistuje iný spôsob zmiernenia pacientových symptómov.
Na sedáciu je možné použiť rôzne skupiny účinných látok: benzodiazepíny (ako midazolam), neuroleptiká (ako levomepromazín) alebo anestetiká (anestetiká, ako je propofol). Paliatívna sedácia môže byť kontinuálna alebo prerušovaná, t.j. s prerušeniami. Uprednostňuje sa posledne menovaný, pretože má tú výhodu, že medzi nimi pacient zažíva viac bdelých fáz, ktoré umožňujú komunikáciu.
Paliatívna medicína: terapia bolesti sa starostlivo skúma
WHO vo všeobecnosti odporúča (t. J. Aj v paliatívnej medicíne), aby bola terapia bolesti čo najjednoduchšia. Pacienti by mali dostať lieky proti bolesti len vtedy, ak symptómy nemožno zmierniť inými opatreniami (ako je fyzioterapia, psychoterapia atď.). Výber, dávkovanie a trvanie použitia analgetík závisia od potrieb pacienta a ich (ďalšia) nutnosť by sa mala pravidelne kontrolovať. Výhody a nevýhody podávania rôznych liekov proti bolesti sú navzájom starostlivo zvážené.
To platí najmä s ohľadom na riziko závislosti (a riziko ďalších závažných vedľajších účinkov) na opioidoch. Cieľom paliatívnej medicíny je urobiť poslednú fázu života čo najpríjemnejšou pre vážne chorých ľudí. Riadenie bolesti opioidmi je niekedy jediný spôsob, ako dosiahnuť tento cieľ - po konzultácii s pacientom a jeho príbuznými.
Tagy: prevencia Choroby fajčenie
