Fóbie

Julia Dobmeier v súčasnosti dokončuje magisterské štúdium klinickej psychológie. Od začiatku štúdia sa zaujímala najmä o liečbu a výskum duševných chorôb. Pritom ich motivuje predovšetkým myšlienka umožniť postihnutým osobám využívať vyššiu kvalitu života tým, že im znalosti sprostredkujú ľahko zrozumiteľným spôsobom.

Viac o expertoch na Všetok obsahu kontrolujú lekárski novinári.

Fóbie sú neprimerane silné obavy z určitých situácií alebo predmetov. Či už ide o strach z lietania, zo zubára, z pavúkov alebo vo všeobecnosti pri jednaní s inými ľuďmi: Iracionálne obavy ovplyvňujú myšlienky, pocity a správanie príslušných ľudí. Prečítajte si tu okrem iného, ​​ako fóbie vznikajú, ako pôsobia a ako sa s nimi dá liečiť.

Kódy ICD pre túto chorobu: Kódy ICD sú medzinárodne uznávané kódy pre lekárske diagnózy. Môžu sa nachádzať napríklad v listoch lekárov alebo na potvrdeniach o práceneschopnosti. F40

Fobie: popis

V zásade je strach prirodzenou reakciou na nebezpečenstvo. V zdravej miere nám strach zaisťuje prežitie vyhýbaním sa hrozbám. Na rozdiel od zdravého strachu je strach pri fóbii patologicky prehnaný a ovplyvňuje život postihnutých.

Čo je to fóbia?

Ľudia s fóbiami sa obávajú situácií alebo predmetov, ktoré objektívne nepredstavujú hrozbu, alebo strach z postihnutých je neprimerane veľký. Vystavovať sa obávaným situáciám je pre ustráchaných pacientov takmer neznesiteľné. Ak je to možné, snažte sa im úplne vyhnúť.

Výsledkom je, že niektorí z postihnutých sa stále ďalej sťahujú, a preto sú výrazne obmedzovaní vo svojej slobode konania. Hoci vedia, že úroveň ich strachu je iracionálna, nedokážu ju ovládať.

Fóbie spôsobujú vysokú úroveň utrpenia. Strach nie je spojený iba s hrozivými myšlienkami, ale aj s fyzickými príznakmi, ako je chvenie, potenie alebo búšenie srdca. Ak je fóbia vážna, niektorí ľudia sa obávajú, že dokonca zomrú na fyzické účinky.

Mnoho pacientov s úzkosťou má spočiatku podozrenie na organickú príčinu ich symptómov a behá od jedného lekára k druhému. Niektorým trvá roky, kým sa stanoví správna diagnóza a môže sa ponúknuť primeraná pomoc.

Existujú rôzne typy fóbií, ktoré sa môžu objaviť samostatne alebo v kombinácii. Odborníci rozlišujú nasledujúce tri formy fóbických porúch, sociálnu fóbiu, agorafóbiu a špecifické fóbie:

Sociálna fóbia

Ľudia so sociálnou fóbiou sa veľmi obávajú, že sa hanbia pred ostatnými alebo že ich odmietnu. Vyhýbajú sa preto sociálnym kontaktom a situáciám a sťahujú sa. Viac si o tom môžete prečítať v článku o sociálnej fóbii.

Agorafóbia

Ľudia s agorafóbiou sa veľmi obávajú situácií, z ktorých by v prípade núdze nemohli uniknúť alebo kde je ťažké im pomôcť s panickým záchvatom. Vyhýbajú sa preto okrem iného verejným miestam, davom alebo chodeniu do kina. Viac si o tom môžete prečítať v článku Agorafóbia.

Špecifická fóbia

Na rozdiel od ľudí, ktorí majú sociálnu fóbiu alebo agorafóbiu, sa ľudia so špecifickými fóbiami obávajú veľmi konkrétnej situácie alebo predmetu.

Zoznam fóbií je dlhý. Ľudia môžu v zásade vyvinúť fóbiu z akejkoľvek situácie a akéhokoľvek predmetu. Odborníci rozlišujú štyri typy špecifických fóbií:

• Druh zvierat (napr. Strach z hadov,)
• Typ prostredia (napr. Strach z výšok)
• Typ poranenia injekciou krvi (napr. Mdloby z dohľadu nad krvou)
• Situačný typ (napr. Strach z lietania)
• Iný typ (napr. Strach z vracania)

Bežným strachom zo zoznamu fóbií je strach zo zvierat (zoofóbia), ako je strach zo psov (cynofóbia), z mačiek (ailurofóbia), z pavúkov (arachnofóbia) alebo strach z hadov (ofidiofóbia). Rozšírený je aj strach z uzavretých priestorov (strach z vesmíru alebo klaustrofóbia). Ľudia s klaustrofóbiou sa obávajú, že budú zatvorení v izbách. Existujú však aj dosť neobvyklé fóbie, ako je strach z vracania (emetofóbia) alebo strach z baktérií (mysofóbia).

Postihnutým sa niektorým predmetom a situáciám dá vyhnúť. Tí, ktorí nemusia lietať za prácou, môžu jednoducho prejsť na iné druhy dopravy. Nie všetkému sa však dá vždy vyhnúť. Niekedy je potrebná aj návšteva zubára. Vyhýbanie sa môže byť veľmi vyčerpávajúce a v mnohých prípadoch má strach za následok vážne poruchy každodenného života. Vážne následky nastanú vtedy, keď sa ľudia už neodvažujú ísť k lekárovi napríklad zo strachu z ihiel (trypahofóbia) alebo ostrých predmetov (aichmofóbia). Potom je najneskôr najvyšší čas vyhľadať pomoc.

Kým pre ostatných ľudí je strach zo zvierat zvyčajne pochopiteľný, ľudia s neobvyklejšími fóbiami to majú ťažké, pretože sociálne prostredie často reaguje s nepochopením. Je dôležité, aby postihnutí aj ich blízki rozpoznali úzkosť ako stav, ktorý potrebuje liečbu.

Fóbie sa zriedka vyskytujú osamote

Postihnutí v mnohých prípadoch okrem fóbie trpia aj inými psychologickými ťažkosťami. Asi 60 percent pacientov s úzkosťou má tiež depresiu. Výrazne sa zvyšuje aj riziko závislosti na liekoch, drogách alebo alkohole.

Koľko ľudí trpí fóbiami?

Úzkostné poruchy, medzi ktoré patria fóbie, sú najčastejšími duševnými poruchami. Pravdepodobnosť vzniku úzkostnej poruchy je medzi 14 a 29 percentami. Špecifická fóbia je najčastejšou poruchou medzi úzkostnými poruchami. Špecifickou fóbiou trpí asi desať percent populácie. Ženy sú postihnuté asi dvakrát častejšie ako muži.

Zubný strach

Strach zo zubov je tiež jednou zo špecifických fóbií. Postihnutý sa tak bojí ísť k zubárovi, že sa nedá liečiť, aj keď majú problémy so zubami. Viac sa o tom dočítate v článku strach zo zubárov.

Fobie: príznaky

Hlavným príznakom fóbie je vždy silný a prehnaný strach z určitých situácií alebo predmetov. Títo postihnutí sa im čím ďalej tým viac vyhýbajú. Takéto vyhýbavé správanie zasa zvyšuje strach. Okrem toho existujú aj ďalšie psychologické symptómy, ale predovšetkým závažné fyzické príznaky, ako je búšenie srdca alebo ťažkosti s dýchaním, ktoré môžu postihnutých dostať do strachu zo smrti.

Na diagnostiku konkrétnej fóbie, napríklad podľa klasifikácie duševných porúch podľa ICD-10, musia platiť nasledujúce príznaky:

Ľudia sa buď konkrétneho predmetu alebo situácie vyslovene obávajú, alebo sa takýmto predmetom a situáciám vyhýbajú. Nejde však o agorafóbiu ani o sociálnu fóbiu.

Od nástupu poruchy sa v obávaných situáciách vyskytli najmenej dva fyzické príznaky. Musí existovať aspoň jeden z symptómov z oblasti vegetatívnych symptómov, ako je búšenie srdca, potenie, chvenie alebo sucho v ústach.

Ďalšie možné príznaky z oblasti brucha a hrudníka sú:

• Ťažké dýchanie
• Úzkosť
• Bolesť alebo nepohodlie na hrudníku
• Nevoľnosť a nepríjemné pocity v brušnej oblasti

Typickými psychologickými príznakmi sú:

• Pocity závratu, neistoty, slabosti alebo závraty
• pocit, že objekty sú neskutočné alebo že ste ďaleko a v skutočnosti tam nie ste (derealizácia a odosobnenie)
• strach zo straty kontroly, strach zo zbláznenia alebo zo šialenstva
• strach zo smrti

Okrem uvedených symptómov postihnutí často trpia návalami horúčavy alebo zimnicou, ako aj pocitom necitlivosti alebo mravčenia. Dotknutí sú emocionálne stresovaní symptómami a následkami. Vie však, že strach je prehnaný.

Fobie: príčiny a rizikové faktory

U našich predkov hrával strach pri prežití dôležitú úlohu. Nebezpečné zvieratá a tma predstavovali skutočnú hrozbu. Tieto obavy sa prenášali z generácie na generáciu. Cestná premávka pre nás v dnešnej dobe predstavuje oveľa väčšie nebezpečenstvo, ale oveľa častejšie sú fóbie zo zvierat. Odborníci pripisujú rozvoj fóbie súhre učebných skúseností, biologických a psychosociálnych faktorov.

Fobie: naučený strach

Na začiatku fóbie je proces učenia. Neutrálny predmet alebo situácia je hodnotená negatívne z dôvodu zlej skúsenosti. Odborníci tento proces označujú ako kondicionovanie.

Napríklad strach zo zubára môže vzniknúť, ak má pacient u zubára veľmi nepríjemnú skúsenosť. Dotknutá osoba spája bolesť počas ošetrenia s pachmi a hlukom u zubára. Výsledkom je strach zo zubára a ošetrenia. Pretože negatívne pocity, ktoré počas ošetrenia vznikli, sa znova objavia pri ďalšej návšteve zubára alebo na nich len pomyslieť. Fyzické symptómy ako silné búšenie srdca alebo potenie si potom postihnutí interpretujú ako potvrdenie, že sú v nebezpečenstve.

Fobie: vyhýbanie sa

Mnoho situácií spôsobuje nepohodlie takmer u každého bez toho, aby sa u nich prejavila fóbia. Väčšina ľudí si napríklad zubné ošetrenie spojí so zlým pocitom alebo sa ho dokonca bojí. Je to len chorobný strach, ak sa dotyčný zo strachu vyhne v budúcnosti návšteve zubára.

Vyhýbanie sa stále viac zvyšuje strach - začarovaný kruh. Ľudia s takzvanou zubnou fóbiou sú takí vystrašení, že sa už nemôžu priblížiť ani k zubnému lekárovi. Takéto vyhýbavé správanie je stratégiou, ktorú používajú všetci ľudia s fóbiami.

Fobie: učenie sa z modelu

Mnoho fóbií, najmä zo zvierat, vzniká v detstve. Aby sa vyvinula fóbia zo zvierat, dieťa nemusí mať ani zlé skúsenosti so zvieraťom. Učia sa desivému správaniu na príklade dospelých. Technickým termínom je „učenie sa na modeli“.

Deti dôverujú svojim rodičom, že dokážu posúdiť nebezpečenstvo. Ak dieťa pozoruje, ako sa matka pri pohľade na psa zľakla, môže tento strach prevziať bez toho, aby vedela prečo. Špecifická fóbia môže vznikať aj nepriamo v dospelosti, napríklad prostredníctvom správ v médiách. Prečo však u každého, kto má zlé skúsenosti, nevznikne fóbia?

Fobia: Biologické korene strachu

Niektorí ľudia sú náchylnejší na fóbie ako ostatní. Na túto citlivosť (zraniteľnosť) majú pravdepodobne vplyv biologické faktory. Výskum rodiny a dvojčiat naznačuje, že úzkosť je čiastočne genetická.

Nerovnováha nosných látok serotonínu, noradrenalínu, dopamínu a kyseliny gama-aminomaslovej (GABA) tiež ovplyvňuje úzkosť. Fóbie môžu podporovať aj fyziologické zvláštnosti. Ľuďom, ktorí trpia napríklad nízkym krvným tlakom, sa v stresových situáciách rýchlejšie točí hlava, čo môže postihnutých vystrašiť.

Tieto biologické faktory favorizujú úzkostnú poruchu, ale výchova a vplyvy prostredia sú rozhodujúcimi spúšťačmi.

Fobie: Psychosociálne faktory

Odborníci predpokladajú, že štýl rodičovstva má vplyv na rozvoj fóbií. Zdá sa, že existuje súvislosť medzi úzkostnými poruchami u detí a ovládajúcim a menej citlivým správaním rodičov. Deťom, ktoré nemajú bezpečné puto s rodičmi, hrozí neskôr riziko vzniku úzkostnej poruchy.

Dôležitú úlohu hrá aj temperament.Úzkostní ľudia sú náchylnejší na fóbie ako ostatní. Rýchlo sa zľaknú, pretože neškodné situácie hodnotia ako nebezpečné a ich myšlienky a pozornosť sa zameriavajú na možné negatívne dôsledky.

Tendenciu k úzkosti je možné rozpoznať už v detstve, keď sú deti veľmi vystrašené, ťažko sa upokojujú a vo všeobecnosti majú tendenciu sa sťahovať. Odborníci sumarizujú tieto vlastnosti pod pojmom „inhibícia správania“.

Fobie: Vyšetrovania a diagnostika

Ak máte podozrenie na úzkostnú poruchu, mali by ste sa najskôr poradiť s rodinným lekárom, ktorý vás v prípade potreby môže odporučiť k psychoterapeutovi. Lekár sa vás opýta na vaše fyzické ťažkosti a symptómy úzkosti.

Urobí tiež fyzickú skúšku, aby vylúčil ďalšie choroby. Spravidla pozostáva zo vzorky krvi, vyšetrenia srdca pomocou elektrokardiogramu (EKG) a vyšetrenia štítnej žľazy pomocou ultrazvuku a krvných testov. Magnetická rezonancia (MRI) môže ako príčinu obáv vylúčiť patologické zmeny v mozgu.

Terapeut je zodpovedný za presnú diagnózu duševnej poruchy a vhodnú liečbu. Je dôležité skontrolovať ďalšie duševné poruchy, ako napríklad depresiu. Tiež s nimi treba zaobchádzať, aby sa obnovilo duševné zdravie.

Na diagnostiku fóbií terapeut používa ako sprievodcu klinické dotazníky, ktoré zisťujú najdôležitejšie aspekty symptómov. Lekár vám môže pri diagnostikovaní konkrétnej fóbie položiť nasledujúce otázky:

• Existujú určité objekty alebo situácie, z ktorých máte veľký strach (napríklad nadmorská výška, pavúky, krv alebo iné)?
• Aké fyzické znaky pociťujete, keď premýšľate o týchto predmetoch alebo situáciách alebo s nimi prídete do kontaktu (napríklad búšenie srdca, potenie alebo sucho v ústach)?
• Máte pocit, že je váš strach prehnaný?
• Je váš strach obmedzený na jeden predmet alebo situáciu?

Ak majú rodičia podozrenie na fóbiu u dieťaťa, terapeut vyšetrí, či sú tieto obavy primerané veku alebo či je potrebná liečba. Niektoré obavy, ktoré deti prejavujú, sú súčasťou bežného vývoja.

Fobie: liečba

Úzkostné poruchy sa zvyčajne liečia pomocou psychoterapie a liekov. Na liečbu špecifickej fóbie odborníci odporúčajú iba psychoterapiu, pretože neexistujú dôkazy o účinnosti liekov. Metódou voľby je expozičná terapia, ktorá sa vykonáva ako súčasť kognitívnej behaviorálnej terapie.

Ambulantná liečba často stačí na liečbu špecifických fóbií. Ak nie sú žiadne iné duševné poruchy, na prekonanie fóbií môže stačiť niekoľko terapeutických sedení.

Fobie: konfrontácia so strachom

Myšlienka expozičnej terapie je, že konfrontáciou pacienta s jeho strachom je možné neskutočné obavy odložiť. Daná osoba by mala spolu s terapeutom vyhľadávať práve tie situácie v terapii, ktorým sa kvôli fóbii vyhli.

Spočiatku bude pacient pociťovať veľkú úzkosť a silné fyzické príznaky - ale tieto negatívne pocity nakoniec ustúpia, ak ich dokáže vydržať. Pacient má teda novú skúsenosť. Dozvedá sa, že strach opäť zmizne, že to dokáže vydržať a ovládať. Starý vzor strachu je prepísaný a strach je aspoň znížený na únosnú mieru.

Je dôležité, aby sa pacient odvážil naraziť na predmet svojho strachu v určitom okamihu sám. Len tak môže zažiť, že sa so strachom dokáže vyrovnať bez pomoci a znovu získa dôveru v seba.

Pre niektorých znamená konfrontácia prechádzku do parku so psami, iní sa musia prinútiť znova vstúpiť do výťahu. Pre situácie, ktoré nie sú v bežnom živote tak ľahko dostupné, dnes často existuje expozičná terapia virtuálnou realitou. Pacienti si nasadia okuliare VR (virtuálna realita) a vidia zdanlivo skutočný svet, v ktorom sa môžu pohybovať.

Táto metóda sa často používa zo strachu z lietania a zo strachu z výšok. Pacienti zažijú let vrátane vzletu a pristátia alebo prakticky vylezú na veľmi vysokú budovu. U mnohých trpiacich sa strach znižuje už po niekoľkých sedeniach. Pretože zmena správania spôsobuje aj zmenu myslenia.

Fobie: reštrukturalizácia myšlienok

Kognitívna behaviorálna terapia zahŕňa aj spochybnenie predchádzajúcich kognitívnych hodnotení. Ľudia s fóbiami preceňujú nebezpečenstvo. Neškodné situácie sa stávajú veľkou hrozbou v mysli. Terapeut pomáha postihnutému položením konkrétnych otázok nahradiť negatívne myšlienky realistickými interpretáciami.

Fobie: prevencia relapsu

Dotyčný by mal obávané situácie pravidelne navštevovať aj po ukončení terapie. Aj keď sa náhle znova objavia silné obavy, nie je dôvod na zúfalstvo. Recidívy sa môžu opakovať znova a znova. Je dôležité neprepadať panike, ale pamätať si stratégie, ktoré ste sa naučili. Ak sa strach zvýši, postihnutí by mali znova navštíviť terapeuta. Hľadanie pomoci je znakom sily. Tí, ktorí čelia svojmu strachu, majú nad strachom kontrolu.

Špeciálna liečba fóbie z poranenia injekciou krvi

Pre pacientov s krvnou fóbiou existuje špeciálna technika, ktorú vyvinul švédsky psychológ Lars-Göran Öst. Hovorí sa tomu aplikovaná relaxácia. Pretože postihnutí s fóbiou z poranenia injekciou krvi sa líšia od ostatných pacientov s úzkosťou v tom, že sa často cítia nevoľní alebo dokonca omdlievajú v súvislosti s príslušnými lekárskymi vyšetreniami.

Östova špeciálna metóda je pre pacientov, aby si stiahli svaly na rukách, nohách a hrudníku na 15 až 20 sekúnd. Po krátkej relaxačnej prestávke sa toto napätie opakuje. Mnoho pacientov môže použiť kontrakčnú techniku ​​na zníženie symptómov, ako je potenie a nepohodlie z vystavenia krvi alebo injekcií, a na zabránenie mdloby.

Fobie: priebeh choroby a prognóza

Po strašidelných situáciách sa fóbie môžu vyvinúť kedykoľvek v živote. Napríklad strach z lietania, ak sa človek bojí pádu počas turbulentného letu. Väčšina fóbií sa objavuje v detstve a dospievaní.

Špecifické fóbie sa často vyvíjajú okolo siedmeho roku života. Keď sa začne včas, špecifický strach môže časom zmiznúť. Fóbie, ktoré sú stále prítomné v dospelosti alebo sa objavia až potom, sú zvyčajne chronické.

Medzi fóbiami má najlepšiu prognózu špecifická fóbia. Liečba špecifických fóbií pomocou expozičnej terapie má veľkú šancu na úspech aj po niekoľkých terapeutických sedeniach. Mnoho postihnutých však pomoc nehľadá. Ak existujú ďalšie úzkostné poruchy, ako aj depresia alebo problém so závislosťou, je často potrebná dlhšia terapia.

Tagy:  správy orgánové systémy Menštruácia