Traumatická terapia

Aktualizované dňa

Julia Dobmeier v súčasnosti dokončuje magisterské štúdium klinickej psychológie. Od začiatku štúdia sa zaujímala najmä o liečbu a výskum duševných chorôb. Pritom ich motivuje predovšetkým myšlienka umožniť postihnutým osobám využívať vyššiu kvalitu života tým, že im znalosti sprostredkujú ľahko zrozumiteľným spôsobom.

Viac o expertoch na Všetok obsahu kontrolujú lekárski novinári.

Trauma terapia pomáha ľuďom vyrovnať sa so zlými skúsenosťami. Takáto trauma môže otriasť vlastným pohľadom na svet a spôsobiť pocity bezmocnosti a zraniteľnosti. Pri úrazovej terapii sa postihnutí naučia opäť prevziať kontrolu nad svojim životom a pozerať sa dopredu. Prečítajte si tu, čo terapia traumy zahŕňa a na čo musíte myslieť.

Čo je to traumatická terapia?

Trauma terapia je špeciálna terapia pre ľudí, ktorí sú vážne poškodení alebo trpia katastrofickým zážitkom vo svojom živote. Trauma môže vzniknúť napríklad z nehody, zneužívania v detstve alebo zo skúsenosti s prírodnou katastrofou. Podľa Diagnostického a štatistického manuálu duševných porúch (DSM-IV) k traume dochádza, keď osoba

• bol konfrontovaný so skutočnou alebo vyhrážanou smrťou,
• bol vážne zranený resp
• bola ohrozená telesná integrita vlastná alebo niekoho iného a ...
• ... človek potom pociťuje intenzívny strach, bezmocnosť a hrôzu.

Ale nie každá zlá skúsenosť je trauma. Záleží na tom, ako stresovaný dotyčný danú situáciu cíti. Ak sa človek v situácii nemôže brániť alebo utiecť, vzniká silná bezmocnosť, ktorá pretrváva aj po skúsenosti.

V dôsledku toho sa postihnutí snažia vyhnúť situáciám, ktoré im traumu pripomínajú. Napriek tomu sa mi v hlave vynárajú neznesiteľné spomienky. Trauma má často za následok aj medzery v pamäti, zvýšenú nervozitu, poruchy spánku a problémy s koncentráciou. U mnohých postihnutých tieto príznaky po krátkom čase ustúpia. Asi 15 až 25 percent postihnutých však zostáva traumatizovaných a vyvíja sa u nich posttraumatická stresová porucha. Trauma môže tiež spôsobiť depresiu, poruchy osobnosti, úzkostné poruchy a závislosti.

Okrem takýchto duševných problémov môžu fyzické choroby naznačovať aj nespracovanú traumu. Posttraumatická stresová porucha napríklad okrem iného zvyšuje riziko kardiovaskulárnych chorôb, astmy a artritídy.

Traumatická terapia môže traumatizovaným ľuďom pomôcť nájsť cestu späť do normálneho života. Môže prebiehať v kontexte behaviorálnej terapie, ale aj v hĺbkových psychologických postupoch. Existujú ambulantné ambulancie aj kliniky, ktoré sa špecializujú na traumatickú terapiu.

Kedy robíte traumatickú terapiu?

Trauma terapia pomáha ľuďom, ktorí sú zaťažení skúsenou traumou. V niektorých prípadoch si však postihnutí traumu nepamätajú. Je možné, že daná osoba bola v tom čase ešte malým dieťaťom alebo potlačila zážitok. V týchto prípadoch môže pomôcť psychoterapeut alebo psychiater.

Psychoterapeut alebo psychiater najskôr stanoví diagnózu a potom navrhne vhodnú terapiu. Ak je prítomných niekoľko duševných porúch súčasne, musia byť tieto v niektorých prípadoch liečené pred traumatickou terapiou. V prípade závislostí je napríklad pacient najskôr odkázaný na kliniku závislosti alebo kliniku na liečbu závislostí. Ak má ťažkú ​​depresiu, terapeut dá prednosť jej liečbe.

Trauma terapia: deti a mladiství

Trauma terapia sa používa aj u detí a dospievajúcich. Terapeutická podpora v prípade traumy v tomto veku je veľmi dôležitá, inak hrozí negatívny vplyv do dospelosti. Aj keď sú deti príliš malé na to, aby si to neskôr v čase traumatického zážitku pamätali, často to má vplyv na ich duševné a fyzické zdravie.

Pri traumatickej terapii s deťmi a mladistvými sa kladie dôraz na vytvorenie bezpečného prostredia pre mladého pacienta. Opatrovatelia prispievajú k vyrovnaniu sa s traumou tým, že dieťaťu alebo mladému človeku dodávajú pocit bezpečia a štruktúr.

Čo robíte v terapii traumy?

Terapeuti prispôsobia liečbu na základe závažnosti traumy. Rozlišujú:

• Trauma typu I, ktorá sa stala raz (napr. Vážna nehoda)
• Trauma typu II, ktorá sa opakuje (napr. Pokračujúce zneužívanie)

V zásade je však proces traumatickej terapie rozdelený do nasledujúcich fáz:

1. Stabilizácia

Na začiatku traumatologickej terapie je cieľom pacientovi uľaviť a emocionálne ho stabilizovať. Predpokladom je dobrý vzťah medzi pacientom a terapeutom. Pacient sa musí s terapeutom cítiť príjemne a dôverovať mu. Aby terapeut neublížil svojmu pacientovi, musí sa k zážitku pomaly približovať. Príliš rýchly postup by pacienta zahltil. Fáza stabilizácie trvá dlho, najmä u pacientov, ktorí boli vystavení traumám typu II.

Na stabilizáciu traumatickej terapie sa používajú rôzne techniky. Pacient by napríklad mal psychicky ísť na bezpečné miesto. Toto by malo byť miesto, kde sa cíti pohodlne a chránený pred nebezpečenstvom. Na tomto mieste potom môže pacient do výkonu zapracovať vnútorných pomocníkov. Tieto stoja po jeho boku a chránia jeho zraniteľné časti. Tieto pomôcky sú vyvinuté v rámci traumatologickej terapie, aby ich pacient mohol neskôr použiť samostatne, ak dôjde k obavám.

2. Spracovanie traumy

Odborníci odporúčajú na liečbu traumy kognitívnu behaviorálnu terapiu. Aby sa pacient vyrovnal s traumou, musí sa aktívne vysporiadať so skúsenosťami z kognitívnej behaviorálnej terapie. Aby to urobil, terapeut konfrontuje osobu, ktorej sa to týka, so svojim strachom. Ak je napríklad osoba pri dopravnej nehode, terapeut ju povzbudí, aby znova šoférovala. Pretože vyhýbanie sa strašným situáciám zvyšuje strach. Prostredníctvom konfrontácie pacient zistí, že jeho obavy sa nenaplnia. Zakaždým, keď idete autom, strach klesá.

Terapeut tiež učí techniky, ktoré môžu postihnutí použiť na zvládnutie svojej úzkosti. Patria sem dýchacie techniky alebo myšlienkové zastávky.

V súvislosti s traumou pacienti často opisujú pocity viny. Obete znásilnenia sa napríklad často cítia zodpovedné za to, čo sa im stalo. Dôležitou súčasťou traumatologickej terapie je preto tiež zmeniť tieto deštruktívne myšlienky a zbaviť sa pocitov viny.

Riešenie traumy má zmysel iba vtedy, ak je pacient schopný regulovať svoje pocity a zmierniť akékoľvek napätie, ktoré môže vzniknúť. Ľudia, ktorí boli dlhodobo vystavení traumatickým zážitkom, musia najskôr získať túto schopnosť. Pacienti, ktorí trpia silnými disociáciami alebo ktorí majú samovražedné myšlienky, ako aj tí, ktorí sú týraní a ktorí sú stále v kontakte s páchateľom, by nemali byť konfrontovaní so svojou traumou.

Trauma terapia: EMDR

Existujú rôzne techniky na riešenie traumy. Často používaným a uznávaným postupom je EMDR (= desenzibilizácia a regenerácia pohybov očí, t.j.: desenzibilizácia a regenerácia pohybu očí). Trauma terapia EMDR je o znecitlivení pacienta pomocou pohybu očí a spracovaní traumatického zážitku:

Pacient sa do traumatického zážitku púšťa emocionálne. Terapeut medzitým rýchlo pohybuje rukou striedavo doľava a doprava. Pacient by mal svojim pohľadom sledovať ruku terapeuta. Tento proces sa opakuje, kým strach neustúpi.

Pohyb očí je podobný pohybu v REM spánku. V tejto fáze spánku majú ľudia veľmi živé sny a procesné situácie, ktoré zažili. Pohyb očí by mal pacientovi uľahčiť vyvolanie a spracovanie spomienok.

EMDR sa používa ako v behaviorálnej terapii, tak v psychoanalytických formách terapie na zvládanie traumy.

3. Integrácia

Traumatizovaní ľudia opakovane trpia náhlymi, nepríjemnými spomienkami. Často sa cítite bezmocní na milosť a nemilosť týchto myšlienok a pocitov.Cieľom traumatologickej terapie je, aby pacient získal kontrolu nad svojimi pocitmi, myšlienkami a konaním.

Pri terapii by mal pacient vedome vyvolávať stresové spomienky a získať tak nad nimi kontrolu. Traumatické zážitky sú potom spracovávané, kým sa nestanú súčasťou životného príbehu. Integrovaním do vlastnej biografie sa trauma zmení z neustáleho ohrozovania na zážitok z minulosti. Iba vtedy, keď je pacient pripravený zanechať traumu, je schopný aktívne formovať svoju prítomnosť a budúcnosť.

Sprievodné lieky

Ak je to potrebné, k terapii je možné použiť lieky. Používajú sa napríklad antidepresíva (napr. Fluoxetín) alebo antipsychotiká (napr. Olanzepín). Nemali by sa však užívať dlhodobo a nie sú náhradou za psychoterapiu. Vo väčšine prípadov traumatická terapia funguje lepšie ako lieky. Lieky sa preto odporúčajú iba vtedy, ak sa pacient vo svojom stave nemôže aktívne zúčastňovať psychoterapie.

Aké sú riziká traumatickej terapie?

Vyrovnanie sa s traumou nesie riziko retraumatizácie - pacient opäť pociťuje mimoriadne stresujúce pocity, ako je bezmocnosť a neschopnosť konať. Spomienky na traumatický zážitok môžu byť také silné, že pacient má pocit, že sa to celé opakuje.

Takáto retraumatizácia upevňuje nepriaznivé myslenie a terapeutický proces enormne poškodzuje. Preto je dôležité, aby liečbu traumy vykonával vyškolený terapeut. To môže pacientovi pomôcť spracovať skúsenosti so špeciálnymi technikami bez straty kontroly.

K retraumatizácii však môže dôjsť aj mimo traumatickej terapie kvôli určitým podnetom. Vnímanie zvukov alebo pachov, ktoré postihnutému pripomínajú traumu, môže vyvolať silné obavy.

Čo musím zvážiť po úrazovej terapii?

Pri terapii snov sa často prebúdzajú pocity a spomienky, ktoré mohli byť pochované hlboko v bezvedomí. Na začiatku terapie traumou sa preto môže stav pacienta na krátky čas zhoršiť. Často bolestivá konfrontácia je však potrebná na dosiahnutie dlhodobého zlepšenia.

Aj po terapeutickom sedení budú pocity a myšlienky vo vnútri naďalej fungovať. Ako pacient by ste preto mali po relácii nájsť čas a usporiadať si pocity.

Emocionálne spracovanie pokračuje aj počas spánku. Nočné mory nie sú po konfrontácii s traumou ničím neobvyklým. Aj keď sú tieto skutočnosti desivé, intelektuálna konfrontácia je pozitívnym vývojom. Diskutujte o všetkých nočných morách, ktoré sa vyskytnú, a ako sa s nimi vysporiadať so svojim terapeutom.

Ak vaše príznaky pretrvávajú aj na konci traumatickej terapie, možno bude potrebné terapiu predĺžiť. V niektorých prípadoch má zmena terapeuta zmysel - napríklad ak nie je správna chémia alebo už nie je k dispozícii potrebný základ dôvery. Ak ste predtým používali ambulantnú liečbu, mali by ste zvážiť hospitalizačnú traumatologickú liečbu, ak sú vaše príznaky veľmi znepokojujúce alebo pretrvávajú dlhší čas.

Tagy:  koža diéta Diagnóza