roentgen

Aktualizované dňa

DR. med. Philipp Nicol je nezávislý autor lekárskeho redakčného tímu

Viac o expertoch na Všetok obsahu kontrolujú lekárski novinári.

RTG (tiež: rádiografia) je rozšírený lekársky postup na vizuálne znázornenie štruktúr tela, ako sú kosti, cievy a vnútorné orgány. Od objavenia röntgenových lúčov sa neustále vyvíjal a dnes sa používa takmer vo všetkých oblastiach medicíny. Tu si môžete prečítať všetko, čo potrebujete vedieť o röntgenových lúčoch, kedy vyšetrenie použiť a aké riziká to so sebou prináša.

Čo je to röntgen?

Röntgenové lúče tvoria základ röntgenovej diagnostiky. Objavil ho v roku 1895 nemecký fyzik Wilhelm Röntgen.

Röntgenové lúče sa vytvárajú pôsobením vysokého napätia medzi dva elektrické póly (anódu a katódu). Výsledná energia sa čiastočne vydáva vo forme röntgenových lúčov. Preniká do tkaniva, je v rôznej miere oslabený v závislosti od hustoty a potom môže byť zachytený a zviditeľnený. Husté tkanivo (napríklad kosti) zoslabuje prenikajúce žiarenie silnejšie ako mäkké tkanivo (napríklad svalové alebo pľúcne tkanivo), a preto sa na obrázkoch javí ako svetlé.

Röntgenové lúče sú ionizujúce žiarenie, čo znamená, že môžu meniť hmotu, ktorá do nich preniká, tým, že vyrazí negatívne častice (elektróny) z obalu atómov alebo molekúl. Röntgenové lúče môžu týmto spôsobom poškodiť genetický materiál (DNA), keď preniknú do tkaniva. Toto poškodenie DNA môže byť z dlhodobého hľadiska škodlivé a môže viesť napríklad k rakovine.

V minulosti bol röntgenový obraz zaznamenaný analogicky na špeciálny film. Medzitým sa takmer všade etablovali digitálne röntgenové lúče s nízkym žiarením (digitálna rádiografia, DR) s pomocou počítačov. Takto získané obrázky je možné digitálne dodatočne spracovať.

Diagnózu chorôb pomocou röntgenového žiarenia (diagnostika) vykonávajú špeciálne vyškolení lekári, rádiológovia.

Röntgen je zobrazovací postup, ktorý sa štandardne používa v mnohých oblastiach medicíny. Dôležité formy vyšetrovania sú:

Konvenčný röntgen

Ide o „najjednoduchší“ typ röntgenového vyšetrenia. Používajú sa napríklad na diagnostiku zlomených kostí, ale aj na diagnostiku ochorení hrudníka (ako je zápal pľúc, zväčšenie srdcového svalu v prípade srdcového zlyhania, vydutia aorty) alebo brušnej dutiny (napríklad črevná obštrukcia) , žlčové kamene).

Kontrastný röntgen

Niekedy je pre diagnostiku užitočné zdôrazniť určité štruktúry (najmä mäkké tkanivá), t.j. ich kontrastovať. Na to slúžia kontrastné látky. Kontrastná látka sa na röntgene javí veľmi jasná. Pacientovi sa môže podať rôznymi spôsobmi - napríklad ako injekcia do žily alebo tepny, ako pitný roztok cez ústa alebo ako črevný klystír v konečníku. Kontrastné činidlo umožňuje dobrú vizuálnu reprezentáciu napríklad ciev (angiografia) alebo vylučovacej funkcie obličiek (vylučovacia urografia). Tiež sa dá takto vyšetriť gastrointestinálny trakt, napríklad na prítomnosť polypov, zúžení alebo vydutí.

Digitálna subtrakčná angiografia (DSA)

DSA sa používa na diagnostiku cievnych ochorení alebo zmien. Najprv sa urobí „prázdna expozícia“, to znamená expozícia bez kontrastnej látky. Potom sa kontrastná látka vstrekne do krvnej cievy, ktorá sa má vyšetriť, a urobia sa nové obrázky. Tieto dva obrázky potom môžete navzájom elektronicky odčítať (odčítať), aby ste získali selektívnu reprezentáciu plavidla.

Je veľmi dôležité, aby sa pacient počas nahrávania nepohol!

Špeciálne röntgenové vyšetrenia

Existuje množstvo špeciálnych röntgenových zákrokov. Ako príklady sú tu uvedené dva typy:

• RTG DVT (digitálna objemová tomografia): Podobná ako počítačová tomografia, ale má oveľa nižšiu expozíciu žiareniu. Používa sa predovšetkým v zubnom lekárstve a ORL medicíne. Tiež umožňuje získavanie trojrozmerných obrazov (3D röntgen).
• RTG OPG (ortopantomografia): Zubár ho používa na vizualizáciu zubov a čeľustí. Röntgenová trubica sa otáča okolo hlavy v polkruhu a získa sa „panoramatický obraz“.

Kedy sa robí röntgen?

Táto metóda vyšetrenia sa používa na diagnostiku mnohých rôznych zranení a chorôb. Niekoľko príkladov:

• Zlomenina kosti (zlomenina): Rádiografia je veľmi vhodná na diagnostiku zlomenín kostí a etablovala sa tu ako metóda voľby.
• Osteoporóza (strata kostí) pomocou DEXA (denzitometria; rádiografia s nízkou dávkou žiarenia)
• Choroby a poranenia ciev pomocou angiografie (cievny röntgen)
• Rakovina prsníka pomocou mamografie (RTG hrudníka)
• Choroby a poranenia orgánov hrudníka (ako sú pľúca, srdce): Je možné ich dobre zobraziť pomocou röntgenového vyšetrenia hrudníka.
• Choroby a poranenia brušných orgánov (ako je žalúdok, črevá, obličky): Na zobrazovanie je zvyčajne vhodnejšia počítačová tomografia. Črevnú obštrukciu a črevnú perforáciu s voľným vzduchom v brušnej dutine však možno dobre ukázať na röntgenových snímkach.

RTG u zubára

Röntgenové snímky zubov a čeľustí sú pre zubára dôležitou vyšetrovacou metódou: tvrdé zuby a čeľusť môžu byť u nich obzvlášť dobre zastúpené.

Kedy nie je dovolené röntgenové vyšetrenie? (Kontraindikácie)

Vzhľadom na potenciálne škodlivé účinky röntgenového žiarenia musí byť pre každú aplikáciu platný zdravotný dôvod (takzvaná „odôvodňujúca indikácia“). To znamená, že „zdravotné prínosy jeho používania na ľuďoch prevažujú nad radiačným rizikom. Pri procese váženia je potrebné vziať do úvahy iné metódy s porovnateľnými zdravotnými výhodami, ktoré sú spojené so žiadnym alebo menším vystavením žiareniu“ (oddiel 23 röntgenového žiarenia Vyhláška). V prípade detí a tehotných žien je potrebné obzvlášť starostlivo určiť, či je vyšetrenie nevyhnutné. Neexistuje však žiadna absolútna kontraindikácia - teda situácie, v ktorých nie je za žiadnych okolností povolené röntgenové žiarenie.

Čo robíte s röntgenovým žiarením?

Na röntgenové vyšetrenie musíte väčšinou vyzliecť časti tela, ktoré chcete vyšetriť. Kovové predmety, ako sú šperky a piercing, musíte vyzliecť, pretože môžu spôsobiť poruchy obrazu (artefakty). Potom sa musíte postaviť medzi röntgenovú trubicu a detektor. Po tom, ako sa orgány, ktoré sú obzvlášť citlivé na žiarenie (napríklad pohlavné orgány), tienia olovenými zásterami alebo panelmi, urobia sa záznamy, ktoré trvajú iba zlomok sekundy. Počas tejto doby sa nesmiete hýbať, pretože aj tie najmenšie pohyby rozostria obraz. Obvykle je potrebných niekoľko záznamov z rôznych uhlov dopadu. Lekár tak môže lepšie porozumieť rôznym štruktúram.

Vyšetrenie potom môže rádiológ zdokumentovať na špeciálnom röntgenovom pase. Vyhnete sa tak zbytočnému opakovaniu vyšetrenia (a tým aj zbytočnému ožarovaniu).

Triezvy na vyšetrenie

Ak sa má röntgenovať žalúdok a črevá alebo žlčník a žlčové cesty, musíte byť na prázdny žalúdok, to znamená: vopred nesmiete chvíľu jesť ani piť. Niekedy je tiež potrebné urobiť očistu hrubého čreva deň vopred, t.j. užiť preháňadlo. Váš lekár vám vopred poskytne podrobnejšie pokyny.

Aké sú riziká röntgenového žiarenia?

Možné riziká spojené s vyšetrením sa primárne týkajú kontrastnej látky (ak sa používa) a expozície žiareniu.

Kontrastné médiá

Kontrastné činidlo často obsahuje jód. Preto musíte byť opatrní s ľuďmi s ochoreniami štítnej žľazy (nadmerne alebo málo aktívna štítna žľaza) a prípadne podávať profylaktické lieky. To isté platí pre pacientov s poruchou funkcie obličiek (renálna insuficiencia).

Pri injekcii kontrastnej látky obsahujúcej jód do cievneho systému môžu byť ústa dočasne horké a trpko chutiť.

Ak sa kontrastná látka podáva cez žilu alebo tepnu, v mieste vpichu sa môže objaviť modrina. Trombóza (krvné zrazeniny) a zápal sa po podaní kontrastnej látky injekčnými striekačkami, infúziami alebo katétrom vyvíjajú veľmi zriedkavo.

Použité kontrastné činidlo môže veľmi zriedkavo viesť k alergickým reakciám (začervenanie, svrbenie, nevoľnosť atď.) Až po alergický šok so srdcovocievnou zástavou. V prípade miernej alergickej reakcie najčastejšie pomáhajú antialergické lieky.

Vystavenie žiareniu

Akútne vedľajšie účinky lúčov (napríklad sčervenanie pokožky) sú veľmi zriedkavé. Väčšie riziko predstavujú dlhodobé dôsledky ožiarenia. Je však ťažké určiť presné limitné hodnoty, nad ktorými je röntgenový lúč škodlivý - prechody sú plynulé. Dávka žiarenia na jednoduché röntgenové vyšetrenie je však nízka. Dávka žiarenia pre príjem do pľúc zhruba zodpovedá dávke žiarenia pre transatlantický let. Každý ďalší röntgenový lúč prirodzene zvyšuje vystavenie tela žiareniu. Preto lekár zváži výhody pred každým röntgenovým vyšetrením. Malo by sa však pamätať na to, že aj pri mnohých röntgenových lúčoch v krátkom časovom období je zdravotné riziko neodhalenej choroby zvyčajne oveľa väčšie.

Röntgen a tehotenstvo

Röntgenové lúče sú škodlivé pre každého. Osobitná opatrnosť je však potrebná u dospievajúcich, detí a tehotných žien. Vyvíjajúce sa dieťa v matkinom lone je obzvlášť citlivé na nebezpečné žiarenie, najmä počas vývoja orgánov. Röntgenové lúče sú preto počas tehotenstva povolené len zriedka (najmä v ranom štádiu tehotenstva, t.j. v prvých troch mesiacoch tehotenstva). Pokiaľ je to možné, u tehotných žien by mali byť vždy uprednostňované iné neškodné rádiologické metódy (ultrazvuk, magnetická rezonancia = magnetická rezonancia, MRI)! Zodpovedný lekár sa preto musí žien vždy pred röntgenovým vyšetrením opýtať na možné tehotenstvo.

Čo musím vziať do úvahy po röntgene?

Ak vám pred vyšetrením podali v cieve kontrastnú látku rozpustnú vo vode, mali by ste potom veľa piť. Týmto spôsobom sa kontrastná látka rýchlejšie vylučuje obličkami a črevami. Po röntgenovom vyšetrení navyše nie sú potrebné žiadne špeciálne veci.

Tagy:  fitness domáce opravné prostriedky časopis