Demencia s Parkinsonovou chorobou

Martina Feichter vyštudovala biológiu na voliteľnej lekárni v Innsbrucku a taktiež sa ponorila do sveta liečivých rastlín. Odtiaľ už nebolo ďaleko k ďalším medicínskym témam, ktoré ju dodnes uchvátili. Vyučila sa ako novinárka na Axel Springer Academy v Hamburgu a pre pracuje od roku 2007 - najskôr ako redaktorka a od roku 2012 ako nezávislá spisovateľka.

Viac o expertoch na Všetok obsahu kontrolujú lekárski novinári.

Parkinsonova demencia sa vyvíja asi u tretiny všetkých ľudí s Parkinsonovou chorobou (paralýza). Líši sa niekoľkými spôsobmi od Alzheimerovej choroby, najbežnejšej formy demencie. Prečítajte si viac o Parkinsonovej demencii tu: symptómy, odlišnosti od Alzheimerovej demencie a liečba!

Kódy ICD pre túto chorobu: Kódy ICD sú medzinárodne uznávané kódy pre lekárske diagnózy. Môžu sa nachádzať napríklad v listoch lekárov alebo na potvrdeniach o práceneschopnosti. G21G22G20

Čo je Parkinsonova demencia?

Lekári označujú Parkinsonovu demenciu za demenciu u Parkinsonových pacientov, ktorá spĺňa určité požiadavky. K tomu patrí aj fakt, že demencia začína zákerne a postupuje pomaly. Okrem toho musia byť narušené najmenej dve takzvané kognitívne funkcie, napríklad pozornosť, jazyk alebo pamäť. Až potom môže lekár diagnostikovať Parkinsonovu demenciu.

• Parkinsonova a demencia

  Tri otázky pre

  

  Prof. Dr. med. Michael T. Barbe,
  Špecialista na neurológiu
• 1

  Môžem zabrániť demencii napriek tomu, že mám Parkinsonovu chorobu?

  

  Prof. Dr. med. Michael T. Barbe

  Je potrebné rozlišovať medzi miernymi kognitívnymi poruchami a demenciou. Zabudnutie na demenciu ide ruka v ruke s výrazným obmedzením v každodennom živote. Zatiaľ nebol vykonaný dostatočný výskum toho, kto bude mať tiež demenciu s Parkinsonovou chorobou. Rovnako neexistujú dobré štúdie o tom, ako tomu zabrániť. Kognitívne cvičenia a cvičenia môžu pomôcť. Neexistujú žiadne presvedčivé dôkazy, ale nie je na škodu to skúsiť.

• 2

  Mal by človek robiť logopédiu?

  

  Prof. Dr. med. Michael T. Barbe

  Logopédia je užitočná, akonáhle dôjde k poruchám motoriky reči a reč sa stane menej jasnou. Zvlášť terapia LSVT-LOUD je veľmi účinná u pacientov s Parkinsonovou chorobou. Ak je to možné, odporúčam vám navštíviť logopéda, ktorý sa špecializuje na Parkinsonovu chorobu. Podľa zistení sa potom uskutoční špecifické školenie. Mimochodom, napríklad spev v zbore ukázal tiež veľmi dobré účinky na reč u Parkinsonových pacientov.

• 3

  Kedy sú invazívne terapie nevyhnutné?

  

  Prof. Dr. med. Michael T. Barbe

  Akonáhle dôjde k výkyvom aktivity, pacient je niekoľko hodín denne nepohyblivý, dochádza k nadmernej pohyblivosti alebo je potrebné užívať veľa liekov v krátkych intervaloch. Potom by ste sa mali predstaviť v centre pohybových porúch a nechať si poradiť ohľadom možností invazívnej terapie. Moje odporúčanie je zaoberať sa témou invazívnych terapií včas, aj keď sa nakoniec rozhodnete pre to.

• 

  Prof. Dr. med. Michael T. Barbe,
  Špecialista na neurológiu

  Vedúci lekár na neurologickej klinike a poliklinike v Kolíne nad Rýnom, vedúci pracovnej skupiny pre pohybové poruchy a hlbokú stimuláciu mozgu, vedúci kolínskej siete Parkinsonovej choroby

Výskyt Parkinsonovej demencie

Nie všetci pacienti s Parkinsonovou chorobou majú demenciu. Riziko je však vyššie ako u iných ľudí: Parkinsonovi pacienti majú asi šesťkrát väčšiu pravdepodobnosť demencie ako bežná populácia.

Riziko Parkinsonovej demencie je obzvlášť vysoké vo vyššom veku: v skupine viac ako 75-ročných sa demencia vyvíja zhruba u každého druhého pacienta s Parkinsonovou chorobou. Na druhej strane, každý, kto trpí paralýzou pred 40 -tkou, demenciu takmer nikdy nedostane.

Parkinsonova demencia: rozdiely od Alzheimerovej choroby

Najčastejšou formou demencie je Alzheimerova choroba. Predovšetkým je spojený s poruchami pamäti: najskôr klesá krátkodobá pamäť a v neskorších štádiách ochorenia klesá aj dlhodobá pamäť.

Pri Parkinsonovej demencii sa naopak dostávajú do popredia ďalšie príznaky: postihnutí majú zhoršenú pozornosť a pomalé myslenie. Okrem toho sa často rozvíjajú depresie a halucinácie. Naopak, ľudia s Parkinsonovou demenciou majú problémy s pamäťou až v neskorších štádiách ochorenia.

Ďalší rozdiel medzi Parkinsonovou demenciou a Alzheimerovou demenciou súvisí so schopnosťou učiť sa: pacienti s Alzheimerovou chorobou sa už nedokážu učiť nové veci. Pri Parkinsonovej demencii je naopak schopnosť učiť sa zachovaná - aj keď sa pacient môže k novo uloženému obsahu dostať iba s oneskorením.

Parkinsonova demencia: diagnostika

Ak je podozrenie na demenciu, ako je Parkinsonova choroba, lekár vykoná rôzne testy. Najprv však najskôr zozbierajte anamnézu (anamnézu) v rozhovore s pacientom a príbuznými. Necháva napríklad podrobne popísať pacientove symptómy, napríklad problémy s koncentráciou. Okrem toho sa lekár pýta, ako dlho tieto príznaky existujú, či existujú ďalšie choroby a aké lieky pacient užíva.

Po anamnéze bude nasledovať fyzické vyšetrenie a lekár vám odoberie vzorku krvi na laboratórny rozbor.

Pomocou takzvaných kognitívnych krátkych testov môže lekár skontrolovať, či pacient skutočne má Parkinsonovu demenciu (alebo inú demenciu). Tieto testy však pri miernej demencii nemajú veľký význam. Potom môže byť potrebné hĺbkové neuropsychologické vyšetrenie.

Ak je podozrenie na demenciu, mozog je často zobrazený graficky - pomocou počítačovej tomografie (CT) alebo magnetickej rezonancie (MRI). U dementných pacientov obrázky ukazujú, že sa mozgové tkanivo zmenšilo (atrofia).

V nejasných prípadoch demencie budú nasledovať ďalšie vyšetrenia.

Parkinsonova demencia: liečba

Na začiatku môže byť potrebné upraviť lieky na Parkinsonovu chorobu sami. Niektoré prípravky môžu demenciu skutočne zhoršiť. Mali by byť preto nahradení inými, ktorí tak neurobia.

Medikamentózna liečba demencie

K dispozícii sú aj lieky, ktoré špecificky zmierňujú príznaky Parkinsonovej demencie. Patria sem predovšetkým prípravky s účinnou látkou rivastigmín. Ide o takzvaný inhibítor acetylcholínesterázy:

Acetylcholinesteráza je enzým, ktorý rozkladá neurotransmiter acetylcholín v mozgu. Rovnako ako u Alzheimerovej demencie, Parkinsonova demencia má tiež nedostatok acetylcholínu. Rivastigmín môže tento nedostatok napraviť inhibíciou enzýmu, ktorý rozkladá acetylcholín. Týmto spôsobom sa mozgové funkcie, ako je myslenie, učenie a zapamätanie, zachovajú dlhšie. Pacienti sa navyše môžu lepšie vyrovnávať so svojim každodenným životom.

Rivastigmín sa môže užívať ako kapsula v počiatočných a stredných štádiách Parkinsonovej demencie.

Zdá sa, že ďalší inhibítor acetylcholínesterázy (donepezil) zlepšuje výkonnosť mozgu a celkovú pohodu pacientov s Parkinsonovou demenciou. V tomto klinickom zobrazení sa však používa bez oficiálneho schválenia („používanie mimo označenia“).

Pozor na antipsychotiká!

Antipsychotiká (neuroleptiká) sú lieky používané na liečbu psychotických symptómov, ako sú halucinácie. Používajú sa pri určitých formách demencie. Pri Parkinsonovej demencii sa väčšina antipsychotík (klasických a mnoho atypických antipsychotík) nesmie podávať. Dôvodom je, že u pacientov je zvýšené riziko vedľajších účinkov. Predovšetkým môžu tieto účinné látky výrazne zhoršiť pohyblivosť a bdelosť (bdelosť) pacientov s Parkinsonovou chorobou: Parkinsonove symptómy sa zhoršujú a dochádza k záchvatom ospalosti (somnolencie).

Pri Parkinsonovej demencii je možné použiť iba antipsychotiká klozapín a (možno) kvetiapín.

Neliekové opatrenia

Pri Parkinsonovej demencii (a iných demenciách) sú okrem drog veľmi dôležité aj neliekové opatrenia. Odporúča sa napríklad fyzioterapia, zdravá strava a dostatok pohybu. Tréning pamäte („brain jogging“) je užitočný pri miernych formách Parkinsonovej demencie, pokiaľ sa ich postihnutí zúčastňujú s radosťou a bez frustrácie.

Umelecko-expresívne formy terapie, ako je maľba, hudba a tanec, môžu tiež pozitívne ovplyvniť pohodu a zdravie pacienta.

V prípade Parkinsonovej demencie je tiež dôležité navrhnúť obytné priestory podľa potrieb. To zahŕňa odstránenie možných zdrojov nebezpečenstva a zranení. Mali by ste napríklad odstrániť malé koberce (riziko zakopnutia a pošmyknutia!). Rôzne miestnosti (kúpeľňa, kuchyňa atď.) Môžu byť navyše označené farebne alebo symbolmi na dverách. To pomáha ľuďom s Parkinsonovou demenciou lepšie sa orientovať vo vlastných štyroch stenách.

Tagy:  parazity Diagnóza symptómy