Muzikoterapia

Aktualizované dňa

Julia Dobmeier v súčasnosti dokončuje magisterské štúdium klinickej psychológie. Od začiatku štúdia sa zaujímala najmä o liečbu a výskum duševných chorôb. Pritom ich motivuje predovšetkým myšlienka umožniť postihnutým osobám využívať vyššiu kvalitu života tým, že im znalosti sprostredkujú ľahko zrozumiteľným spôsobom.

Viac o expertoch na Všetok obsahu kontrolujú lekárski novinári.

Muzikoterapia je psychoterapeutická metóda, pri ktorej sa hudba používa na obnovu alebo udržanie zdravia tela a psychiky. Bez slov môže hudba poskytnúť priamy prístup k hlbokým pocitom a dávno zabudnutým spomienkam. To z nich robí účinný terapeutický nástroj. Muzikoterapia je často ponúkaná na klinikách ako súčasť konceptu terapie. Prečítajte si tu, čo robiť v rámci muzikoterapie.

Čo je to muzikoterapia?

Hudba hrá v živote ľudí dôležitú úlohu. Ešte pred narodením vnímame hlasy a zvuky v lone matky. Niektoré melódie nás robia šťastnými a roztancujú, iné vyvolávajú smútok.

Neurológovia dokázali pomocou zobrazovacích techník dokázať, že hudba má vplyv na štruktúru nášho mozgu. Hudba vytvára prístup do nášho vnútorného sveta. Vďaka tomu môžu vyplávať na povrch hlboko skryté pocity.

Už naši predkovia vedeli, že hudba má aj liečivý účinok. Dokonca aj v dávnych dobách sa hudba používala na liečbu pacientov. V dnešnej dobe sa muzikoterapia ponúka ako terapeutická podpora na klinikách alebo v ambulantných ambulanciách. Muzikoterapia môže prebiehať v individuálnom prostredí aj v skupine.

Pojem „muzikoterapeut“ nie je právne chránený. V ambulantných zariadeniach by preto pacienti mali dbať na to, akým školením muzikoterapeut prešiel. Na úspešnú liečbu duševných porúch sú potrebné zdravé terapeutické znalosti. V závislosti od zamerania tréningu terapeuta je muzikoterapia založená okrem iného na hĺbkovej psychológii, behaviorálnej terapii, zdravotných alebo neurologických zásadách.

Kedy robíte muzikoterapiu?

Každý, kto chce robiť muzikoterapiu, nemusí mať žiadne hudobné schopnosti. Muzikoterapia je vhodná pre ľudí všetkých vekových skupín. Úspešne sa používa pri duševných poruchách, ako sú depresie alebo úzkostné poruchy, ale aj u ľudí s demenciou, autizmom alebo telesnými chorobami.

Muzikoterapia má výhodu, že spočiatku funguje bez reči. To znamená, že aj ľudia, ktorí majú problémy s rozprávaním alebo porozumením jazyka, môžu pomocou hudby nadviazať kontakt s terapeutom.

Napriek tomu existujú ľudia, ktorým je ťažký prístup prostredníctvom hudby. Preto má zmysel vyskúšať tento druh terapie najskôr na skúšobnom sedení. Muzikoterapia je nevhodná, ak ju pacient odmieta. Aj keď je pacient po zlom zážitku stále v akútnom traumatickom stave, muzikoterapia môže byť problematická, pretože môže zosilniť negatívne pocity. U pacientov, ktorí trpia migrénami alebo hlukom v ušiach, si treba dať pozor, aby hudbu nevnímali ako dodatočnú záťaž.

Čo robíte s muzikoterapiou?

V muzikoterapii sa rozlišuje receptívna a aktívna muzikoterapia. Pri receptívnej muzikoterapii terapeut pustí pacientovi hudbu a nechá na seba pôsobiť tóny.

Pri aktívnej muzikoterapii si pacient sám vytvára zvuky a je mu dovolené skúšať rôzne nástroje. Nejde však o to, aby sa pacient naučil hudobný nástroj alebo absolvoval hudobné školenie. Cieľom je, aby postihnutá osoba vytvorila spojenie so svojimi pocitmi a rozvíjala svoju kreativitu.

Navyše, pomocou muzikoterapie je možné posilniť schopnosť prejavu, zvýšiť schopnosť koncentrácie alebo zapracovať na vnímaní tela a sebavedomí pacienta. U starších ľudí alebo pacientov s demenciou môžu známe piesne vyvolať spomienky. V skupinovej muzikoterapii môže spoločná improvizácia vytvárať silný pocit spolupatričnosti a bezpečia.

Hudba uvádza do pohybu vnútorné procesy. Aké pocity hudba vyvoláva a aké myšlienky vytvára, sú u každého jednotlivca veľmi odlišné. Muzikoterapeut pracuje s rôznymi nástrojmi a hudobnými štýlmi v závislosti od pacienta.

Dôležitou súčasťou muzikoterapie je konverzácia. Pacient diskutuje s muzikoterapeutom, čo zažili pri počúvaní hudby. V priebehu muzikoterapie môžu vznikať aj nepríjemné pocity a bolestivé spomienky. Tieto sa riešia v konverzácii. K zmene pocitov a myšlienok môže dôjsť vtedy, keď pacient vyskúša nové tóny a zvuky a nechá ich na ňom zapracovať.

Veľkou výhodou muzikoterapie je, že ponúka široké spektrum výrazových možností. Používajú sa hudobné nástroje, s ktorými sa dá ľahko hrať. Bicie, klavír, gitara, xylofón a mnoho ďalších nástrojov, ale aj vlastný hlas, umožňujú pacientovi vytvárať rôzne rytmy a zvuky. Niektorí muzikoterapeuti zaznamenávajú, čo sa hrá, aby pacient mohol opäť počúvať svoje melódie a premýšľať o nich.

Aké sú riziká muzikoterapie?

Hudba môže priniesť na povrch pocity, ktoré boli dlho a hlboko skryté. Keď majú ľudia traumatické zážitky, môžu sa znova objaviť aj pocity z traumy. Bez terapeutickej podpory môže mať taká retraumatizácia pre pacienta negatívne dôsledky.

Akonáhle sa objavia silné obavy alebo iné nepríjemné pocity, pacient by mal o nich hovoriť so svojim muzikoterapeutom. Terapeut potom môže urobiť potrebné opatrenia na stabilizáciu pacienta.

Čo musím zvážiť po muzikoterapii?

Po skončení muzikoterapie by ste mali urobiť čas tomu, aby hudba fungovala. Cítite v sebe, aké pocity sú prítomné, a nechajte si trochu oddýchnuť, aby ste ich spracovali.

Muzikoterapeut sa vás v nasledujúcom sedení opýta, ako ste sa cítili po terapeutickom sedení. Krátke zhoršenie nie je spočiatku neobvyklé, pretože pocity môžu byť zdrvujúce. Ak sa cítite vystresovaní alebo preťažení, mali by ste o tom informovať muzikoterapeuta.

Ku koncu terapie sa muzikoterapeut a pacient rozhodujú, či terapiu predĺžia alebo nie. Recidívy nie sú pri duševných poruchách ničím neobvyklým. Nebojte sa teda znova vyhľadať pomoc, ak sa po skončení muzikoterapie necítite dobre.

Tagy:  Dieťa dieťa alkoholové drogy zdravé pracovisko