Corona: Falošne pozitívne testy sú problém?

Christine Albert študovala nemeckú lingvistiku a literatúru, ako aj škandinávske štúdie na Univerzite Alberta Ludwiga vo Freiburgu. Aktuálne robí stáž v Hubert Burda Media a píše okrem iného pre

Viac o expertoch na Všetok obsahu kontrolujú lekárski novinári.

Vracajúci sa cestujúci z rizikových oblastí, regionálne dokonca každý, kto chce: Počet testov na korónu sa v poslednej dobe výrazne rozšíril. To hrozí masívnym zvýšením počtu falošných poplachov, určitého strachu. Je to správne?

Podozrenie koluje už nejaký čas: Je možné, že pri súčasnej stratégii testovania je mnoho dôkazov o koróne falošne pozitívnych, to znamená, že postihnutí nie sú vôbec infikovaní - s ďalekosiahlymi následkami? Christian Drosten, ktorého laboratórium je zodpovedné za odborné rady o koronavírusoch, tento problém nevidí. Prehľad:

Ide o to všetko

Existuje niekoľko spôsobov, ako zistiť, či ste infikovaní Sars-CoV-2. V súčasnosti najbežnejším variantom sú takzvané testy PCR. Z hrdla a / alebo nosa sa odoberie náter a v laboratóriu sa vyšetrí na genetický materiál z vírusov.

Takéto testy sú dosť presné, ale vo veľmi zriedkavých prípadoch - to je medzi odborníkmi dosť nesporné - sa môžu aj mýliť. Výsledkom je, že v individuálnych prípadoch je neinfikovaná osoba upozornená na infekciu. Otázkou je, ako tieto takzvané falošné pozitíva fungujú.

Aké sú obavy?

V Nemecku je v súčasnosti populácia koronavírusu relatívne nízka. Testy na vírus sa súčasne vykonávajú pomerne široko, dokonca aj u ľudí, ktorí nemajú žiadne príznaky a u ktorých neexistuje žiadne konkrétne podozrenie - napríklad kvôli chorým kontaktom. Toto testovanie znamená, že podiel skutočne infikovaných je medzi všetkými testovanými nízky.

Teraz prebieha téza, že skutočne veľmi malý podiel falošne pozitívnych testov sa stáva významným a tieto falošné výsledky sú číselne oveľa významnejšie.

Diskutuje o tom napríklad v diplomovej práci niekoľko nemeckých zdravotných expertov. Ak by bol strach správny, počet nových zaznamenaných infekcií by mohol byť príliš vysoký. Mnoho ľudí by bolo zbytočne poslaných do karantény a mylne predpokladali, že majú za sebou Coronu.

Príklad výpočtu

Dagmar Lühmann, podpredsedníčka Siete založenej na dôkazoch (EBM Network), vydala dokument, v ktorom upozorňuje na možné ťažkosti nevyprovokovaného testovania. V teoretickom výpočte príkladu predpokladá, že zo 100 000 testovaných ľudí je 50 skutočne infikovaných. Test, ktorý ako taký nerozpozná dve percentá všetkých infekcií (falošne negatívna miera), by správne fungoval u 49 z 50 infikovaných ľudí.

Lühmann navyše vo svojom výpočte predpokladá, že test bude fungovať na každú stotinu neinfikovanej osoby. Podľa Inštitútu Roberta Kocha (RKI) skutočnú hodnotu falošne pozitívnej miery testov PCR nemožno uviesť pre Nemecko ako celok. V prípade 99 950 neinfikovaných ľudí v príklade výpočtu Lühmannovej by teda testy ukázali správny výsledok v 98 951 prípadoch. 999 -krát, test by bol (falošne) pozitívny.

To znamená: pozitívny výsledok by získalo celkovo 1048 testovaných ľudí. Z nich by však bolo skutočne infikovaných iba 49, to znamená necelých päť percent. Ak by ste testovali od prípadu k prípadu, t.j. ak existuje odôvodnené podozrenie na korónu, podiel správnych pozitívnych testov by bol výrazne vyšší, takže argumentácia.

Tieto základné predpoklady sú čisto teoretické. Nie sú založené na skutočných informáciách o chybovosti pri práci s aktuálne používanými testovacími systémami. Zodpovedajúce údaje sú sotva k dispozícii.

Naozaj nemôže byť časť infikovaná?

Nie, hovorí Christian Drosten, vedúci národného konzultačného laboratória pre koronavírusy. „Výsledok laboratórneho testu je vždy diagnózou, nikdy nie surovým výsledkom testu,“ vysvetľuje na otázku nemeckej tlačovej agentúry. A to je veľký rozdiel. "Najmä v prípade pozitívnych výsledkov testov sa vždy potvrdí dodatočný test (umiestnenie dodatočného génu). To znamená, že výskyt falošne pozitívnych diagnóz je prakticky eliminovaný na nulu," vysvetlil virológ.

Štatistiky RKI tiež obsahujú diagnózy, nie prvotné výsledky testov, povedal Drosten. Tvrdenia o nespoľahlivosti výsledkov testov PCR boli takmer vždy založené na mätení technických výsledkov s lekárskymi nálezmi.

Testujú laboratóriá vždy dvakrát s pozitívnymi výsledkami?

Nemecká tlačová agentúra pýtala ako príklad niekoľko veľkých laboratórií. Konkrétnu odpoveď poskytol Synlab, poskytovateľ, ktorý podľa vlastných informácií v súčasnosti vykonáva až 80 000 testov týždenne. Synlab píše, že v predvolenom nastavení netestuje viacero miest génov. Tiež nie každý pozitívny výsledok testu je potvrdený dodatočným testom. Vzhľadom na odbornosť a kvalitu testov to už nie je potrebné.

Prevádzkovateľ laboratória Bioscientia na svojom webe vysvetľuje, že testy hľadajú tri vírusové gény. Takzvaná celková špecifickosť preto tvorí až 99,99 percenta. Podľa toho jeden z 10 000 neinfikovaných ľudí dostane falošne pozitívny výsledok, pretože sa mylne domnieva, že je nakazený.

Prečo je dôležité mať čo najmenej falošných výsledkov?

Pokiaľ ide o rozhodnutia o prísnejších opatreniach na boj proti pandémii alebo na relaxáciu, politici sa pozerajú aj na hlásené čísla o infekcii. Nesprávne údaje by preto mohli mať priame dôsledky na praktický každodenný život každého jednotlivca.

Falošne negatívne výsledky - t.j. nezistené infekcie - môžu mať tiež dôsledky. Z infekčného hľadiska sú ešte nebezpečnejší, pretože potenciálni superrozmetači sa môžu ďalej voľne pohybovať a nakaziť oveľa viac ľudí.

Záver

Súčasné výpočty vzoriek na falošne pozitívne dôkazy sú založené na čisto teoretických základných predpokladoch. Skutočné hodnoty - napríklad pre chybovosť pri vykonávaní testov - je len ťažko možné odhadnúť z doposiaľ dostupných údajov.

Podľa Christiana Drostena je možné vylúčiť, že ako vyhlásenie koluje po internete, väčšina aktuálne zaznamenaných infekcií v skutočnosti neexistuje. „Toto riziko je numericky irelevantné,“ zdôrazňuje. Dagmar Lühmann však poukazuje na to, že jedna požiadavka je veľmi opodstatnená: Je nevyhnutné, aby boli vedecky publikované platné údaje o kvalite testov. (približne / dpa)

Tagy:  zdravie žien nesplnené želanie mať deti koža