psychoterapia

Julia Dobmeier v súčasnosti dokončuje magisterské štúdium klinickej psychológie. Od začiatku štúdia sa zaujímala najmä o liečbu a výskum duševných chorôb. Pritom ich motivuje predovšetkým myšlienka umožniť postihnutým osobám využívať vyššiu kvalitu života tým, že im znalosti sprostredkujú ľahko zrozumiteľným spôsobom.

Viac o expertoch na Všetok obsahu kontrolujú lekárski novinári.

Psychoterapia zahŕňa rôzne terapeutické metódy na liečbu duševných chorôb. Pomáha nielen pri duševných poruchách, ale aj pri telesných ťažkostiach, ktoré sú ovplyvnené psychikou. V centre psychoterapie sú diskusie medzi terapeutom a pacientom. V závislosti od formy terapie sa používajú rôzne techniky. Prečítajte si, kedy má psychoterapia zmysel a na čo si musíte dať pozor.

Čo je to psychoterapia?

V rámci psychoterapie je možné liečiť psychicky súvisiace problémy - napríklad keď je u človeka narušené myslenie, cítenie, prežívanie a konanie a ako spúšťač nemôže byť nájdená žiadna organická príčina. Medzi bežné duševné poruchy patrí úzkostná porucha, depresia, obsedantno-kompulzívna porucha a závislosti.

Psychoterapia sa môže vykonávať na ústavnom alebo ambulantnom základe, ako individuálna alebo skupinová terapia.

Ambulantná alebo ústavná psychoterapia

V závislosti od svojich potrieb môžu postihnutí využiť výhody ústavnej, čiastočnej ústavnej alebo ambulantnej psychoterapie.

Ambulantná psychoterapia má výhodu v tom, že pacientom je v prípade krízy poskytnutá okamžitá pomoc, a to vo dne aj v noci. Môžete tiež využiť širokú škálu rôznych foriem terapie.

Existuje však riziko, že pacienti po ústavnom pobyte doma opäť spadnú do svojich starých vzorcov myslenia a správania. Pretože po čase „pod pokrývkou syra“ ste opäť konfrontovaní so svojim každodenným životom a jeho výzvami. Psychologické problémy môžu potom oživiť aj stretnutia s nenápadnými detailmi, akými sú pachy. Dotknutá osoba je preto počas hospitalizácie pripravená na čas doma. Okrem toho sa terapeut zvyčajne stará o pacienta o hospitalizáciu ešte nejaký čas po návrate domov.

Výhodou ambulantnej terapie je, že pacient to, čo sa naučil, môže okamžite uplatniť vo svojom živote. Terapeutická starostlivosť však nie je taká intenzívna ako pri hospitalizácii.

V priemere existujú denné kliniky, ktoré umožňujú polo-ústavnú psychoterapiu. Cez deň je pacient na klinike, večer sa vracia domov.

Skupinová psychoterapia

Skupinová terapia je k dispozícii v ústavnom aj ambulantnom prostredí.

Je to úľava pre mnohých pacientov - tí, ktorých sa to týka, zažijú na vlastnej koži, že ostatní ľudia majú veľmi podobné problémy ako oni. Ak skupina dobre spolupracuje, komunita má dokonca liečebný účinok. Členovia skupiny si môžu navzájom poskytovať silu a podporu pri riešení problémov.

Nie každému však je príjemné zdieľať svoje problémy so skupinou ďalších ľudí. Ale najmä ľudia, ktorým je ťažké vyrovnať sa s cudzími ľuďmi, môžu mať zo skupinovej psychoterapie veľký prospech. V skupine si môžu veci vyskúšať a precvičiť medziľudské interakcie.

Formy psychoterapie

Existuje množstvo rôznych foriem psychoterapie. Každá terapeutická metóda vychádza z vlastných teórií a zahŕňa rôzne liečebné prístupy. Najznámejšími druhmi psychoterapie sú behaviorálna terapia a psychoanalýza a jej modernejší nástupcovia.

Aká forma terapie je pre vás vhodná, závisí od rôznych faktorov, napríklad od závažnosti vašej duševnej poruchy. Je tiež dôležité, ako dobre sa dokážete zapojiť do terapeuta a do metodiky. Váš rodinný lekár vám môže pomôcť nájsť vhodného psychoterapeuta.

Úhrada nákladov za psychoterapiu

V Nemecku zdravotné poisťovne hradia náklady na behaviorálnu terapiu, psychoanalytickú terapiu (psychoanalýzu), psychoterapiu založenú na hĺbkovej psychológii a systémovú terapiu. Od januára 2015 platia zdravotné poisťovne aj EDMR (desenzibilizácia a regenerácia pohybov očí) na liečbu posttraumatických stresových porúch.

Náklady budú preplatené iba vtedy, ak bola diagnostikovaná duševná porucha, ktorá spôsobuje, že osoba trpí psychickou tiesňou. Zdravotné poisťovne uznávajú prvých päť sedení ako skúšobné. Pacient si tak môže najskôr vyskúšať, či vychádza s terapeutom.

Psychoanalýza

Psychoanalýza je hĺbková psychologická metóda na liečbu duševných problémov. Ich príčinu tu vidíme v nevedomých konfliktoch od detstva. Počas rozhovoru terapeut pomáha pacientovi odhaliť tieto konflikty a vysporiadať sa s nimi.

Psychoanalýza sa vracia k známemu lekárovi a psychológovi Sigmundovi Freudovi. Viac o tom, ako funguje a pre koho je vhodný, si môžete prečítať v článku Psychoanalýza.

Behaviorálna terapia

Behaviorálna terapia je založená na zásade, že nepriaznivé správanie a myšlienkové vzorce sa naučili, a preto sa ich možno opäť naučiť. S pomocou terapeuta si pacient konkrétne precvičuje nové spôsoby správania a myslenia.

Ako presne behaviorálna terapia funguje a pre koho je vhodná si môžete prečítať v článku Behaviorálna terapia.

Terapia založená na hĺbkovej psychológii

Formy terapie vychádzajúce z hĺbkovej psychológie predstavujú ďalší vývoj psychoanalýzy, aj tu ide o riešenie súčasných psychologických problémov odkrývaním a riešením nevedomých konfliktov minulosti.

Môžete si prečítať, čo zahŕňa hĺbková psychoterapia založená na psychológii a v ktorých prípadoch je vhodná pod hĺbkovou psychológiou založenou psychoterapiou.

Ďalšie formy terapie

Psychosomatické kliniky zvyčajne ponúkajú celý rad ďalších foriem terapie - napríklad Gestalt alebo arteterapie. Tie potom v rámci ústavnej terapie preplácajú zdravotné poisťovne.

Kedy robíte psychoterapiu?

Psychoterapia je potrebná, ak myšlienky, pocity a správanie človeka ovplyvňujú kvalitu jeho života. Poškodenie môže vzniknúť priamo z symptómov poruchy (napr. Silný strach) alebo z dôsledkov duševnej poruchy. Niektorí postihnutí už napríklad nemôžu pracovať a stratiť partnerské a sociálne kontakty.

Príznaky netrpia vždy samotnými pacientmi. Existujú aj duševné poruchy, pri ktorých postihnutý svojim deviantným správaním predovšetkým ubližuje iným ľuďom. Napríklad ľuďom s narcistickou poruchou osobnosti často veľmi vyhovuje vlastná koža. Keď idú na terapiu, je to zvyčajne preto, že ich k tomu nabádajú príbuzní.

Psychoterapia pre fyzické symptómy

Už dlho je známe, že telo a psychika na seba pôsobia. Fyzické choroby často ovplyvňujú psychiku a duševné poruchy sú takmer vždy sprevádzané fyzickým nepohodlím. Psychoterapia sa preto odporúča aj pri psychosomatických ťažkostiach - t. J. Pri telesných ťažkostiach, ktoré sú úplne alebo čiastočne zakorenené v psychologickej príčine.

Psychoterapia môže napríklad pomôcť pri chronickom hučaní v ušiach, gastrointestinálnych problémoch a dokonca aj pri život ohrozujúcich chorobách - napríklad pri rakovine. Ide tu o to, aby ste sa lepšie vysporiadali s obrovským psychickým stresom, ktorý prináša diagnostika a terapia rakoviny. Pretože tieto môžu mať veľmi negatívny vplyv na kvalitu života, ale aj na úspešnosť terapie.

Psychoterapeutické metódy sú tiež účinnou podporou v terapii bolesti. Pretože vnútorný postoj výrazne ovplyvňuje to, ako sa bolesť hodnotí a ako silne je vnímaná.

Prijatie na ústavnú psychiatriu

Ak pacient trpí veľmi vážnou duševnou poruchou alebo mu hrozí zranenie seba alebo iných, musí byť prijatý na psychiatrickú kliniku. Skutočná psychoterapia môže prebiehať iba vtedy, ak je dotknutá osoba ochotná a schopná zúčastniť sa terapeutického procesu.

Ľudia, ktorí trpia akútnou psychózou, nemajú o tejto chorobe prehľad a trpia bludmi, halucináciami a poruchami myslenia. Pred začatím psychoterapie musíte byť najskôr liečení liekmi.

Ďalším špeciálnym prípadom sú závislosti. Pred psychoterapiou musí najskôr prebehnúť detox. Ľudia s problémom závislosti by mali vyhľadať ambulanciu alebo kliniku, ktorá sa špecializuje na liečbu závislostí.

Definícia pojmov: psychoterapeut, psychológ, psychiater

Mnoho ľudí má problémy s rozlišovaním rôznych názvov zamestnaní v psychoterapeutickom prostredí. Psychické poruchy môžu liečiť psychiatri aj psychoterapeuti a mnoho psychológov. Napriek tomu sa jedná o rôzne profesijné oblasti.

Psychológ má diplom alebo magisterský titul zo psychológie. Niektorí psychológovia pracujú v klinickej oblasti, iní napríklad v obchode alebo vo výskume.

Psychiater je zasa lekár, ktorý absolvoval špecializačné školenie v oblasti duševných chorôb. Psychické poruchy lieči liekmi. Iba dodatočné psychoterapeutické školenie mu umožňuje liečiť svojich pacientov psychoterapeuticky - ako lekársky psychoterapeut.

Toto je potrebné odlíšiť od psychologického psychoterapeuta. Ide o psychológa, ktorý absolvoval doplnkové školenie v psychoterapii, a preto smie ponúkať aj psychoterapiu. Nie každý psychológ je teda aj (psychologickým) psychoterapeutom - dodatočné školenie je rozdiel!

Pojem psychoterapeut je v Nemecku chránený. Iba tí, ktorí absolvovali psychoterapeutický výcvik, sa môžu nazývať psychoterapeutmi a - pokiaľ vykonávajú prax v príslušných psychoterapeutických formách - zriaďovať účty prostredníctvom zákonného zdravotného poistenia.

Existujú však aj iné spôsoby, ako byť schopný vykonávať psychoterapiu. Licencia Heilkunde podľa Heilpraktikergesetz umožňuje psychológom a alternatívnym lekárom ponúkať svojim pacientom psychoterapiu. Nesmiete sa však nazývať terapeutom a zákonné zdravotné poisťovne nepreplácajú náklady na psychoterapiu.

Nielen psychológovia, ale aj pedagógovia a sociálni pedagógovia môžu pracovať ako terapeuti pre deti a mládež, ak môžu preukázať, že majú primerané vzdelanie ako terapeuti pre deti a mládež. Potom môžete liečiť iba deti a mladých ľudí.

V prípade psychických problémov môže byť pacient odporučený rodinným lekárom k terapeutovi alebo sa dohodnúť priamo s terapeutom.

Čo robíte v psychoterapii?

Obsah psychoterapie je formovaný príslušnou formou terapie. Bez ohľadu na formu terapie však existujú určité prvky, ktoré tvoria rámec akejkoľvek psychoterapeutickej liečby.

Úvodné konzultácie, diagnostika a prognóza

Na začiatku terapie pacient terapeutovi popíše svoj problém. Terapeut potom vysvetľuje, ako by terapia mohla prebiehať. Na tejto úvodnej konzultácii si pacient môže vyskúšať, či sa s terapeutom cíti príjemne, a zistí, čo môže od psychoterapie očakávať. Ak má terapia pokračovať, terapeut musí stanoviť diagnózu. Bez toho nebudú zdravotné poisťovne znášať žiadne náklady.

Na diagnostiku terapeuti buď používajú diagnostický a štatistický manuál duševných porúch (DSM-V) alebo medzinárodnú klasifikáciu duševných porúch (ICD-10). Pomocou dotazníkov alebo štandardizovaných rozhovorov na základe DSM-V alebo ICD-10 terapeut určí, ktorá psychická porucha je u pacienta prítomná.

Na základe diagnózy a individuálnej situácie pacienta terapeut zhodnotí, ako bude duševná porucha postupovať. Psychologické poruchy majú vo všeobecnosti lepšiu prognózu, ak sú včas rozpoznané a liečené. Keď je prítomných niekoľko duševných porúch súčasne, liečba sa zvyčajne stáva ťažšou.

Mnoho duševných porúch je veľmi komorbidných. To znamená, že okrem duševnej poruchy, ktorá je v popredí, existujú súčasne aj ďalšie duševné alebo telesné poruchy. Psychoterapia je úspešná iba vtedy, ak sú aj tieto uznané a liečené.

Príčina duševnej poruchy

Pre terapiu je dôležité zistiť, ktoré rodinné, profesionálne a / alebo osobné problémy sa podieľajú na vzniku a pretrvávaní poruchy.

Ako sa duševná porucha vyvíja, zatiaľ nemožno jednoznačne objasniť. Pri väčšine duševných porúch odborníci nepredpokladajú jednu príčinu, ale skôr súhru viacerých stavov, ktoré prispievajú k rozvoju ochorenia.

Model, ktorý sa často používa na vysvetlenie príčin, je model zraniteľnosti a stresu. Predpokladá, že nepriaznivá interakcia biologických, psychologických a sociálnych faktorov môže viesť k psychickým poruchám. Podľa toho zohrávajú rozhodujúcu úlohu gény aj prostredie.

Nepriaznivá genetická predispozícia môže spôsobiť, že človek je náchylnejší na duševné choroby. Psychická porucha potom môže vzniknúť v spojení s emočným stresom. Ak je citlivosť (zraniteľnosť) vysoká, dokonca aj nízka expozícia môže spôsobiť narušenie. Ale aj ľudia, ktorí nie sú geneticky postihnutí, môžu kvôli ťažkým nákladom (napr. Traumatické zážitky) duševne ochorieť.

Dôvernosť

Základom každej terapie je rozhovor medzi pacientom a terapeutom. Dôverujúci vzťah medzi nimi je zásadný, aby sa dotknutá osoba mohla otvoriť a terapeut získal komplexný pohľad na životný príbeh pacienta. S informáciami, ktoré terapeut dostane, sa musí zaobchádzať dôverne. Pretože podlieha dôvernosti a nesmie bez súhlasu pacienta poskytovať žiadne ďalšie informácie.

Psychoterapia: druh liečby

Cieľom psychoterapie je znížiť alebo odstrániť symptómy prítomnej duševnej poruchy a zlepšiť kvalitu života pacienta. Ako dosiahnete tento cieľ - t.j. ako liečba prebieha - sa veľmi líši v závislosti od formy terapie. Zatiaľ čo behaviorálna terapia sa napríklad zameriava na cielenú zmenu myšlienkových vzorcov a správania, hĺbková psychologická a analytická psychoterapia je v prvom rade o porozumení príčin.

To, ktorá forma terapie sa používa v každom jednotlivom prípade, závisí okrem iného od diagnózy. Terapeut by sa mal orientovať na metódy, ktoré sa osvedčili pri liečbe súčasnej duševnej poruchy.

Trvanie psychoterapie však závisí od zvoleného typu terapie a, samozrejme, od priebehu liečby. Ako pacient sa musíte pripraviť na to, že duševné poruchy sa nedajú vyliečiť zo dňa na deň. Psychoterapia sa preto spravidla predlžuje o niekoľko mesiacov až rokov.

Pred zahájením liečby by si mali postihnutí u svojej zdravotnej poisťovne zistiť, za koľko sedení uhradia náklady.

V závažných prípadoch pacient dostáva kombináciu psychoterapie a liekov. Účinok liekov môže urýchliť úspech, najmä na začiatku terapie.

Treba však poznamenať, že lieky majú vedľajšie účinky a v prípade ich prerušenia existuje riziko relapsu. Zvlášť sedatíva sú problematické, pretože - na rozdiel napríklad od antidepresív - môžu byť návykové. Z dlhodobého hľadiska je teda psychoterapia pri mnohých poruchách účinnejšia ako lieky.

Koniec terapie

Na konci terapie terapeut pripraví pacienta na ďalší čas. Pýta sa na existujúce obavy a starosti, ktoré je ešte potrebné riešiť. Ak to terapeut považuje za užitočné, liečbu je možné v niektorých prípadoch predĺžiť. Po terapii by mal mať pacient v každom prípade pocit, že sa bez terapeuta dokáže vyrovnať s bežným životom.

Aké sú riziká psychoterapie?

Psychoterapia nie vždy prináša pozitívne výsledky. V niektorých prípadoch nie sú dosiahnuté ciele terapie; Občas sa vyskytnú aj nežiaduce účinky terapie. V najhoršom prípade môže terapia pacienta dokonca poškodiť.

Kompetencia terapeuta

Existujú nežiaduce dôvody pre nežiaduci vývoj v psychoterapii. Úspech terapie na jednej strane závisí od toho, či terapeut stanovil správnu diagnózu a vybral pre pacienta vhodnú liečbu.

Rovnako dôležité je, aby boli pacient a terapeut v harmónii. Dôverujúci vzťah medzi pacientom a terapeutom je dôležitou základnou požiadavkou psychoterapie. Pacient by preto mal problémy s formou terapie alebo terapeutom riešiť otvorene. Pretože ak dotyčný zadržiava svoju nespokojnosť, napríklad zo slušnosti, terapia nemôže byť úspešná.

Veľké rozdiely sú aj v kompetenciách terapeutov. Pred výberom terapeuta preto stojí za to urobiť si malý prieskum a opýtať sa.

Spolupráca pacienta

Ak je psychoterapeutická liečba problematická, nie je vždy zodpovedný terapeut. Niektoré duševné poruchy majú negatívny priebeh bez ohľadu na terapiu. Ľudia, ktorí sú vážne traumatizovaní alebo majú viacnásobné duševné poruchy, majú zvyčajne horšiu prognózu.

Psychoterapia je náročná aj vtedy, ak sa pacient nechce do terapie zapojiť. Najmä pri poruchách osobnosti (napr. Viacnásobná porucha osobnosti, narcistická porucha osobnosti) pacienti často nechápu, že je potrebná psychoterapia.

Relapsy

Zhoršenie symptómov však nemusí nutne znamenať zlyhanie. Terapeutické spracovanie traumatických zážitkov môže spôsobiť, že sa pacient na krátky čas bude cítiť horšie, pretože potlačené pocity a myšlienky vstupujú do vedomia.

Navyše pri niektorých duševných poruchách sa symptómy ochorenia po zlepšení objavia znova a znova. Takéto relapsy sú napríklad normálne v prípade závislostí a nemali by sa interpretovať ako dôkaz neúspešnej terapie.

Účinky terapie

Každý, kto začína s terapiou, by si mal uvedomiť, že to spôsobuje zmeny v živote. Aby sa znížilo utrpenie, terapeut začína správaním a myšlienkami pacienta, ktoré spôsobujú utrpenie.

Ak napríklad úzkostlivý človek počas terapie získa sebavedomie, má to vplyv aj na ich okolie. Je možné, že partner nie je zvyknutý na protirečenia, a preto má so zmenami problémy.

Tiež sa môže stať, že dotknutá osoba kvôli svojim zmenám príde o niektoré privilégiá. Pretože choroba často prináša takzvaný „sekundárny zisk z choroby“.To znamená, že kvôli chorobe sa ostatní starajú o postihnutého, venujú mu pozornosť alebo dokonca preberajú úlohy. Ak sa jeho stav zlepší, môže sa to zmeniť.

Strach zo zmeny by nikdy nemal byť dôvodom na vydržanie utrpenia.

Psychoterapia - dôsledky pre prácu

Psychoterapia môže mať negatívne dôsledky nielen v súkromnom, ale aj v profesionálnom živote. Opatrnosť sa odporúča najmä pri poistení pre prípad invalidity z povolania. Poisťovne veľmi starostlivo kontrolujú životopis pred poistením osoby. Každý náznak duševnej choroby vnímajú ako potenciálne riziko. Pretože veľmi často sú psychické problémy dôvodom, prečo už niekto nemôže vykonávať svoju prácu. Aj v prípade štátnej služby môžu mať informácie o duševných poruchách za následok odmietnutie.

Jednou z možností, ako sa s týmito ťažkosťami dostať, je ísť na súkromnú terapiu a náklady si zaplatiť sami. Rodinný lekár ani zdravotná poisťovňa o tom potom nemajú žiadne informácie a terapeut je viazaný dôvernosťou. Ak sa však skryté mentálne poruchy stanú známymi neskôr, môže to mať negatívne dôsledky.

Čo musím zvážiť po psychoterapii?

Po jednotlivých terapeutických sedeniach je dôležité dostatočne sa zotaviť. Témy v terapii sú často veľmi emocionálne. Preto nie je vždy ľahké obrátiť sa na každodenné veci hneď potom. Dokonca existujú dôkazy z výskumu, že to, čo sa naučilo v terapii, možno rýchlejšie implementovať, ak pacient po terapeutickom sedení spí.

Ku koncu terapie je kladený dôraz na prevenciu relapsu. To znamená, že terapeut pripraví pacienta na možné relapsy a spolupracuje s ním na vývoji stratégií, pomocou ktorých sa pacient dokáže stabilizovať.

Recidívy nie sú pri duševných poruchách ničím neobvyklým. Keď sa príznaky opakujú, pacienti sa často obávajú, že začínajú znova. Mnoho kliník odporučí po ambulantnom pobyte pacientov k ambulantnému terapeutovi, ktorý sa o nich bude určitý čas naďalej starať.

Relapsy sa môžu opakovať mnoho rokov po terapii. V takom prípade by sa dotknutí nemali báť vyhľadať pomoc terapeuta.

Stres hrá pri duševných poruchách zásadnú úlohu. Tí, ktorí sa dobre starajú o svoje telo a myseľ, znižujú riziko recidívy. Je dôležité, aby sa pacient v priebehu terapie naučil dobre hodnotiť sám seba, cítiť, keď sa to pre neho stane kritickým, a podľa toho prijať protiopatrenia.

Dostatok spánku, vyvážená strava, ako aj cvičenie a šport nás tiež robia odolnejšími voči duševným poruchám. Kontakt s priateľmi a rodinou nám tiež dáva stabilitu v každodennom živote a podporuje tak úspech psychoterapie.

Tagy:  laboratórne hodnoty menopauza terapie