Psychodrama

Aktualizované dňa

Julia Dobmeier v súčasnosti dokončuje magisterské štúdium klinickej psychológie. Od začiatku štúdia sa zaujímala najmä o liečbu a výskum duševných chorôb. Pritom ich motivuje predovšetkým myšlienka umožniť postihnutým osobám využívať vyššiu kvalitu života tým, že im znalosti sprostredkujú ľahko zrozumiteľným spôsobom.

Viac o expertoch na Všetok obsahu kontrolujú lekárski novinári.

Psychodrama je kreatívna metóda, ktorá sa používa najmä v psychoterapii, ale aj v školách, vzdelávaní dospelých a koučingu. Postihnutí prezentujú svoje problémy s pomocou ostatných účastníkov ako v hre na javisku. Aktívnym znovuzahájením ťažkých situácií získajú postihnuté hlboké porozumenie existujúcim konfliktom. Prečítajte si viac o psychodráme tu!

Čo je psychodráma?

Slovo psychodráma sa skladá z gréckych slov pre akciu („dráma“) a dušu („psychika“). Psychodráma teda hravým spôsobom zviditeľňuje vnútorné mentálne procesy.

Lekár a psychoterapeut Jacob Levy Moreno založil psychodrámu v 20. storočí. Vyplynulo to z poznania, že ľudia sa učia predovšetkým konaním, nie rozprávaním. Zvlášť deti rozumejú svetu hrou napodobňovaním dospelých.

Na rozdiel od iných psychoterapeutických postupov nie je ústrednou metódou psychodrámy rozhovor, ale akcia. Psychodráma sa zvyčajne koná v skupine osem až 15 ľudí. V každej relácii môže účastník predstaviť svoju požadovanú hru alebo tému.

Prostredníctvom scénickej reprezentácie je možné v prítomnosti zažiť a zmeniť aj problémy, ktoré už dávno prešli. Účastníci sa môžu vyrovnať aj so strachom z budúcnosti testovaním možných scenárov v hraní rolí.

Kedy robíte psychodrámu?

Psychodráma sa používa ako metóda v psychoterapii, pri supervízii, ale napríklad aj v obchode na riešenie konfliktov vo firmách. V oblasti psychoterapie môže byť napríklad psychodráma nápomocná pri zvládaní úzkostných porúch, psychosomatických sťažností a závislostí.

Tento typ riešenia problémov však vyžaduje aktívny a kreatívny čin, a preto nie je vhodný pre každého. Tí, ktorí sa zdráhajú vyjadriť svoje pocity pred skupinou, to budú mať v psychodráme ťažké.

Ak chcete vyskúšať psychodrámu, mali by ste mať aj predstavivosť a empatiu. Herecké schopnosti nie sú potrebné, ale účastníci by mali byť schopní vcítiť sa do iných situácií a ľudí.

Psychodráma bola pôvodne určená ako skupinová terapia, ale ponúkajú ju aj niektorí terapeuti v individuálnom prostredí alebo v párovej terapii. V závislosti od témy môže relácia trvať niekoľko týždňov až niekoľko mesiacov.

Čo robíte v psychodráme?

Vedúci psychodrámy (terapeut alebo poradca) a skupina sa zúčastňujú psychodrámy. V každom sedení sa potom člen skupiny môže stať hlavným hrdinom so svojim záujmom, tj. Osobou hľadajúcou pomoc, ktorá sa chce vyrovnať so svojimi problémami prostredníctvom psychodrámy. Spoluhráčov alebo „pomocné ego“ vyberá spomedzi ostatných členov skupiny, ktorí by mali reprezentovať referenčné osoby hlavného hrdinu. Zvyšok skupiny môže pôsobiť ako pozorovatelia.

Na rozdiel od rodinnej konštelácie hráči nehrajú a nehovoria voľne podľa svojich pocitov, ale dostávajú od protagonistov pokyny, ako by sa mali vo svojej pozícii správať.

Z hľadiska procesu je psychodráma rozdelená na otepľovaciu, akčnú a integračnú a hodnotiacu fázu.

Fáza zahrievania

Psychodráma si vyžaduje veľa spontánnosti a empatie. Existujú rôzne techniky zahrievania, ktoré účastníkom pomôžu nájsť si cestu do nasledujúcej hry rolí. Vedúci sa na začiatku často pýta na stav účastníkov. Každý jednotlivec môže svoju náladu reprezentovať napríklad držaním tela. Ak sa účastníci nepoznajú, vedúci ich môže požiadať, aby sa v miestnosti umiestnili podľa určitých kritérií (napr. Miesto bydliska alebo vek).

Akčná fáza (herná fáza)

V prvom kroku protagonista skupine vysvetlí problematickú tému, na ktorej by chcel pracovať. To by mohla byť napríklad jeho pracovná situácia. Druhým krokom je výber scény, ktorá zobrazuje ústredný problém. Hlavný hrdina a jeho pomocné ego znova zopakujú situáciu na javisku.

V takzvanom „výmene rolí“ sa hlavný hrdina môže prepnúť na úlohu pomocného ega a spoluhráča na úlohu hlavného hrdinu. Táto technika pomáha postihnutému lepšie sa vcítiť do pozície ostatných účastníkov. Navyše to znamená, že ostatní hráči vedia, ako sa majú správať v určitej úlohe.

V psychodráme sa používajú ďalšie techniky. Napríklad „zrkadlenie“ by malo hlavnému hrdinovi pomôcť rozpoznať vnútorný odpor. Vedúci psychodrámy navyše necháva protagonistu sledovať scénu zvonku. Pri „zdvojnásobení“ vodca stojí vedľa hlavného hrdinu a hovorí z ich perspektívy.

Vedúci psychodrámy preruší hranie rolí, akonáhle má dojem, že hraná situácia už neposkytuje žiadne nové poznatky. Tiež prerušuje hranie rolí, keď sa objavia kontroverznejšie témy. Odohratá situácia možno protagonistovi pripomína scénu z detstva. To sa potom okamžite implementuje do hry na roly. Táto metóda umožňuje hrdinovi hlbšie porozumieť existujúcim problémom.

Integračná fáza

Po hraní rolí si skupina vymení nápady. Účastníci môžu napríklad podať správu o svojich vlastných skúsenostiach v podobných životných situáciách, a tým protagonistovi oznámiť, že so svojimi problémami nie sú sami. Hovoria tiež o tom, čo cítili a vnímali pri hraní rolí. Vedúci psychodrámy nakoniec vysvetľuje, ktoré procesy pri hraní rolí pozoroval. V psychodráme sa kladie veľký dôraz na vďačné podnebie.

Hlavný hrdina by sa mal v skupine cítiť bezpečne a dostať podporu. Účinok psychodrámy nespočíva iba v hraní rolí, ale aj v zmysle komunity, ktorá v skupine vzniká.

Aké sú riziká psychodrámy?

V psychodráme sa problémy v prítomnosti aktualizujú ešte raz. Keď vzniknú bolestivé pocity, niektorí ľudia sa cítia emocionálne ohromení. Silné pocity pri tom môže prežívať nielen hlavný hrdina, ale aj ostatní účastníci skupiny.

Úlohou vedúceho psychodrámy je dbať na blaho všetkých účastníkov a vyhnúť sa preťaženiu. Čím je však skupina väčšia, tým je pre vodcu ťažšie sledovať každého.

Príliš dlhé sedenie, zlá štruktúra a nedostatočné vysvetlenia môžu účastníkov zahltiť alebo zaťažiť. Ak majú účastníci akútnu duševnú poruchu, terapeut musí dbať na to, aby hranie rolí nevytváralo ďalší stres. Pretože to môže zhoršiť zdravotný stav dotknutej osoby.

Čo musím zvážiť po psychodráme?

V psychodráme zažijete množstvo rôznych pocitov. Spoločná skúsenosť v skupine môže tieto pocity ešte posilniť. Aby si všetci účastníci mohli utriediť svoje pocity, dôležitou súčasťou psychodrámy je diskusia na konci každého sedenia (fáza integrácie).

Ak sa aj po sedení cítite zmätení alebo zdrvení, mali by ste to nahlásiť vedúcemu psychodrámy. Ak sú negatívne pocity stále prítomné aj po niekoľkých sedeniach, mali by ste sa o nich porozprávať s terapeutom v rámci osobného stretnutia. To platí aj vtedy, ak máte témy, ktoré nechcete spracovať v skupine alebo v psychodráme.

Tagy:  starostlivosť o nohy orgánové systémy fitness