Generalizovaná úzkostná porucha

Julia Dobmeier v súčasnosti dokončuje magisterské štúdium klinickej psychológie. Od začiatku štúdia sa zaujímala najmä o liečbu a výskum duševných chorôb. Pritom ich motivuje predovšetkým myšlienka umožniť postihnutým osobám využívať vyššiu kvalitu života tým, že im znalosti sprostredkujú ľahko zrozumiteľným spôsobom.

Viac o expertoch na Všetok obsahu kontrolujú lekárski novinári.

Generalizovaná úzkostná porucha (GAS) je pomerne bežná. V porovnaní s inými úzkostnými poruchami si tu postihnutí nevedia konkrétne určiť svoj strach. Skôr existuje veľa rôznych hrozieb, ktoré (údajne) číhajú všade. Postihnutí teda žijú v nekonečnej špirále obáv a strachu. Pomoc väčšinou hľadajú kvôli následným fyzickým problémom, ako je nespavosť. Prečítajte si viac o generalizovanej úzkostnej poruche tu.

Kódy ICD pre túto chorobu: Kódy ICD sú medzinárodne uznávané kódy pre lekárske diagnózy. Môžu sa nachádzať napríklad v listoch lekárov alebo na potvrdeniach o práceneschopnosti. F41

Generalizovaná úzkostná porucha: popis

Charakteristickým rysom generalizovanej úzkostnej poruchy je, že postihnutí sú prenasledovaní strachom väčšinu dňa. Boja sa napríklad choroby, úrazu, meškania alebo nezvládania práce. Negatívne myšlienky sa hromadia. Postihnutí si v hlavách znova a znova prehrávajú obávané scenáre bez toho, aby našli riešenie problému.

Čím dlhšie tento proces trvá, tým silnejšie sú obavy. Ak postihnutí nehľadajú pomoc, strach môže časom zasiahnuť viac a viac oblastí života. Neustále napätie pôsobí aj na telo - fyzické sťažnosti sú preto súčasťou generalizovanej úzkostnej poruchy.

Ako častá je generalizovaná úzkostná porucha?

Asi štyri až sedem percent populácie bude mať v určitom období svojho života generalizovanú úzkostnú poruchu. Toto je jedna z najbežnejších foriem úzkostnej poruchy. Generalizovaná úzkostná porucha je o niečo častejšia u žien ako u mužov. Ochorenie sa zvyčajne začína v mladej dospelosti. Častejšie sa však vyskytuje aj okolo 40. roku života. Deti a mladiství trpia touto duševnou poruchou menej často. Počet mladších pacientov sa však zvyšuje.

Generalizovaná úzkostná porucha sa zriedkavo vyskytuje osamote

Okrem generalizovanej úzkostnej poruchy väčšina ľudí trpí aj inými psychickými problémami. Patria sem predovšetkým sociálne a špecifické fóbie, ako aj depresie a fyzické ťažkosti bez organickej príčiny (somatoformné poruchy). Ak k takejto kombinácii dôjde, väčšinou ide o chronický stav.

Generalizovaná úzkostná porucha: príznaky

Generalizovaný strach sa zvyčajne týka každodenných vecí. Každý pozná starosti a strach z negatívnych udalostí, ktoré by sa mohli v budúcnosti vyskytnúť. Ľudia s generalizovanou úzkostnou poruchou však tieto starosti nedokážu ovládať. Väčšinu dňa sledujú postihnutých a výrazne obmedzujú kvalitu ich života. Pacienti sú oveľa viac znepokojení ako ľudia bez tejto poruchy. Niekedy na ich vystrašenie stačia maličkosti.

Starosť o starosti

Pri generalizovanej úzkostnej poruche sa neustále starosti tak vymknú spod kontroly, že u postihnutých sa vyvinie strach zo samotných starostí. Obávajú sa, že by im to mohlo poškodiť, napríklad zdravie. Potom sa hovorí o takzvaných „meta starostiach“. V dôsledku toho sa postihnutí pokúšajú potlačiť znepokojujúce myšlienky. Vďaka neustálemu zaneprázdneniu strachom sa však nestávajú menšími, ale skôr sa ukotvujú stále viac v centre pozornosti.

Fyzické symptómy

Veľmi charakteristickou črtou generalizovanej úzkostnej poruchy sú jej fyzické príznaky. Tieto môžu byť veľmi odlišné. Pacienti často trpia svalovým napätím, poruchami spánku, problémami s koncentráciou, chvením, veľkým potením, búšením srdca alebo závratmi. Žalúdočné a črevné problémy sú tiež často dôvodom návštevy lekára. Strach je zriedka uznávaný ako príčina týchto sťažností.

Vyhýbanie sa a zaistenie

Ľudia s generalizovanou úzkostnou poruchou sa pokúšajú znížiť svoje starosti, napríklad kontaktovaním rodinných príslušníkov, aby sa dozvedeli, že sú v poriadku. U ostatných ľudí často hľadajú uistenie, že je všetko v poriadku a nemusia sa báť. Niektorí ľudia sa tiež vyhýbajú počúvaniu správ, aby sa ochránili pred ďalšou úzkosťou.

Nakoniec však toto správanie problém len umocní. Pretože zaistenie a vyhýbacie správanie povzbudzuje postihnutých, že v skutočnosti existujú dôvody na obavy. Snaha potlačiť negatívne myšlienky tiež situáciu zhoršuje. Každý, kto by nemal myslieť na ružového slona, ​​bude mať nevyhnutne na mysli ružového slona.

Generalizovaná úzkostná porucha: rozdiel od depresie

Ľudia s depresiou majú podobné negatívne myšlienky ako ľudia s generalizovanou úzkostnou poruchou. Na rozdiel od depresie sa však starosti pri generalizovanej úzkostnej poruche zameriavajú na budúcnosť. V depresii sa myšlienky väčšinou točia okolo minulých udalostí.

Generalizovaná úzkostná porucha: príčiny a rizikové faktory

Rovnako ako u mnohých iných duševných porúch, pri generalizovanej úzkostnej poruche sa našli dôkazy o genetickom základe. Genetická výbava však nie je výlučne zodpovedná za vývoj poruchy. Generalizovaná úzkostná porucha sa vyvíja iba vtedy, keď nastanú ďalšie okolnosti.

Dôležitými ovplyvňujúcimi faktormi sú rodičovský štýl rodičov: Deti sa v ranom veku učia od svojich rodičov, ako sa vysporiadať s hrozbami. Veľmi úzkostliví rodičia preto vo svojich deťoch podporujú úzkosť.

Tiež bolo pozorované, že u ľudí zo vzdelanostne znevýhodneného prostredia sa porucha vyvíja častejšie.

Vplyv majú aj skúsenosti z mladosti. Mnoho ľudí s generalizovanou úzkostnou poruchou zažilo stratu v detstve, napríklad smrť rodiča. Týranie a zanedbávanie sú silnými rizikovými faktormi úzkostnej poruchy.

Súčasné stresové udalosti sú však často spúšťačom generalizovanej úzkostnej poruchy. Okrem iného existuje súvislosť medzi nástupom poruchy a stratou partnera rozvodom, rozchodom alebo smrťou, ako aj nezamestnanosťou.

Neurotransmitery v mozgu, ktoré zaisťujú relaxáciu, sa pravdepodobne tiež podieľajú na vývoji generalizovanej úzkostnej poruchy - konkrétne vtedy, ak sú prítomné v zníženom množstve alebo majú horší účinok ako obvykle. Presné procesy však zatiaľ nie sú známe. Pozitívne účinky liekov, ktoré pôsobia na messengerovú látku serotonín, sú v každom prípade znakom porúch v mozgu.

Generalizovaná úzkostná porucha: vyšetrovania a diagnostika

Ľudia s generalizovanou úzkostnou poruchou sa veľmi často obrátia na všeobecného lekára. Pri tom však zvyčajne nerobia problém strachom, ale hľadajú pomoc s telesnými ťažkosťami, ako sú poruchy spánku, bolesti hlavy alebo brucha. Pretože pacienti len zriedka hlásia svoje obavy, mnoho praktických lekárov prehliada psychologické príčiny.

Ak počúvate svoje myšlienky a zistíte, že sú často negatívne a veľa sa zamýšľate, mali by ste túto skutočnosť prediskutovať so svojím lekárom. Potom vás môžu odporučiť na psychosomatickú kliniku alebo psychoterapeuta. Terapeut môže stanoviť presnú diagnózu pomocou špeciálnych dotazníkov. Terapeut by mohol položiť nasledujúce otázky:

• Koľkokrát ste v poslednej dobe pociťovali nervozitu alebo napätie?
• Cítite sa často nepokojne a nemôžete sedieť?
• Máte v mysli veľa starostí, ktoré nemôžete ovládať?
• Máte často strach, že sa môže stať niečo zlé?

Podľa klasifikácie duševných porúch podľa ICD-10 musia byť na diagnostiku generalizovanej úzkostnej poruchy splnené nasledujúce kritériá:

Poškodení najmenej šesť mesiacov pociťujú napätie, obavy a obavy z každodenných udalostí. Okrem toho musia platiť najmenej štyri z nasledujúcich symptómov, vrátane najmenej jedného zo symptómov jeden až štyri.

1. Búšenie srdca, búšenie srdca alebo zvýšený srdcový tep
2. Potenie
3. Jemný alebo hrubý chvenie (chvenie)
4. Suché ústa
5. Ťažké dýchanie
6. Úzkosť
7. Bolesť a nepohodlie na hrudníku
8. Nevoľnosť (pocit nevoľnosti) alebo neobvyklé pocity v bruchu (napr. Mravčenie v žalúdku)

Na vylúčenie organických príčin lekár vykoná aj telesnú prehliadku a urobí krvný obraz. Príznaky podobné symptómom generalizovanej úzkostnej poruchy sa môžu vyskytnúť napríklad pri hyperaktívnej štítnej žľaze. Vedľajšie účinky niektorých liekov a vysadenie liekov môžu tiež spôsobiť úzkosť.

Generalizovaná úzkostná porucha: liečba

Mnoho postihnutých sa zaujíma predovšetkým o jednu otázku: Dá sa generalizovaná úzkostná porucha vyliečiť? Faktom je, že symptómy len zriedka samy odoznejú. Mnohým pacientom neustály strach tuhne a stáva sa stálym spoločníkom. Keď však ľudia s generalizovanou úzkostnou poruchou prechádzajú terapiou, symptómy úzkosti možno identifikovať a zmierniť. Vďaka tomu získajú postihnutí kvalitu života a často sa môžu opäť zapojiť do profesionálneho a sociálneho života.

Generalizovaná úzkostná porucha sa zvyčajne lieči psychoterapiou alebo liekmi. Na podporu terapie sa často používajú relaxačné techniky, ako napríklad autogénny tréning alebo progresívna svalová relaxácia podľa Jacobsona.

Generalizovaná úzkostná porucha: Psychoterapia

Odborníci odporúčajú ako formu terapie kognitívnu behaviorálnu terapiu (CBT) alebo psychodynamickú terapiu.

Kognitívna behaviorálna terapia

Kognitívna behaviorálna terapia (CBT) sa zameriava predovšetkým na správanie a myšlienky pacienta. Dotknutej osobe je najskôr vysvetlený mechanizmus úzkostnej poruchy: Starosti sa navzájom posilňujú a sú stále silnejšie. Ľudia so generalizovanou úzkostnou poruchou tiež hľadajú dôvody svojich obáv. Dôležitým východiskovým bodom je preto odvrátenie pozornosti od negatívnych podnetov. Pacient sa ich naučí spochybňovať a nahrádzať ich realistickými myšlienkami.

Hlavným problémom generalizovanej úzkostnej poruchy je, že myšlienky preskakujú z jedného znepokojenia na druhé, a preto nie sú v skutočnosti spracované. Pri CBT by sa dotknutá osoba mala intenzívne zaoberať strachom za pomoci terapeuta.Psychická konfrontácia s rušivými udalosťami slúži na to, aby si pacient zvykol na negatívne myšlienky. Intenzita strachu časom klesá.

Psychodynamická terapia

Psychodynamický smer predpokladá, že za obavy sú zodpovedné nevyriešené konflikty. Terapiou sa preto zaoberajú súčasné a minulé konflikty z detstva. Ambulantná terapia často trvá niekoľko rokov.

Generalizovaná úzkostná porucha: lieky

Na liečbu liekov sa primárne používajú selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI), ako je escitalopram. Selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu a norepinefrínu (SNRI), ako je venlafaxín alebo duloxetín, sa tiež osvedčili ako veľmi účinné pri generalizovaných úzkostných poruchách.

Účinok však nadobúda až niekoľko týždňov po zahájení farmakoterapie. Aby sa zabránilo relapsu, lieky sú predpísané najmenej na niekoľko mesiacov.

Generalizovaná úzkostná porucha: priebeh choroby a prognóza

Generalizovaná úzkostná porucha je často chronická. Čím skôr sa choroba začne liečiť, tým väčšia je šanca na vyliečenie. Prognóza je však horšia ako u iných úzkostných porúch. Generalizovaná úzkostná porucha navyše často nie je rozpoznaná, a preto nie je liečená terapeuticky. Niekedy je to preto, že sa zriedka vyskytuje osamote, ale zvyčajne je maskovaný inými problémami.

Čo môžu robiť priatelia a rodina?

Keď má niekto generalizovanú úzkostnú poruchu, jeho partneri, príbuzní a priatelia sú zvyčajne postihnutí a zahrnutí v starosti. Potom sa často pokúšajú osobu upokojiť („Nie, nič sa mi nestane!“). Maximálne im to môže pomôcť v krátkodobom horizonte, ale v skutočnosti im to nemôže vziať starosti. Tiež príbuzní a priatelia by sa v žiadnom prípade nemali zaobísť bez vecí, ktoré radi robia, pretože inak by sa dotknutá osoba mohla báť. Ani to dlhodobo nepomáha.

Je lepšie, ak príbuzní a priatelia v prípade potreby vyhľadajú pomoc a radu, napríklad zo svojpomocných skupín a poradenských centier. Informácie o tom sú dostupné na serveri „psychenet - duševné zdravie siete“ na: www.psychenet.de.

Tagy:  alkohol fitness spať