amnézia

a Sabine Schrör, lekárska novinárka

Ingrid Müller je chemička a lekárska novinárka. Dvanásť rokov bola šéfredaktorkou . Od marca 2014 pracuje ako nezávislá novinárka a autorka pre Focus Gesundheit, zdravotný portál ellviva.de, vydavateľstvo Living Crossmedia a kanál zdravia rtv.de.

Viac o expertoch na

Sabine Schrör je nezávislá spisovateľka lekárskeho tímu Vyštudovala obchodnú správu a vzťahy s verejnosťou v Kolíne nad Rýnom. Ako redaktorka na voľnej nohe je viac ako 15 rokov doma v rôznych priemyselných odvetviach. Zdravie je jedným z jej obľúbených predmetov.

Viac o expertoch na Všetok obsahu kontrolujú lekárski novinári.

Amnézia je strata pamäti. Títo postihnutí si už nepamätajú minulosť (retrográdna amnézia) a / alebo si nemôžu uložiť nové skúsenosti a zážitky (anterográdna amnézia). Niekedy je strata pamäte dočasná, v iných prípadoch je trvalá. Príčiny amnézie sú tiež rôzne. Rozlišuje sa organická a psychogénna amnézia. Prečítajte si viac o formách, príčinách a možnostiach liečby amnézie tu.

Stručný prehľad

• Popis: Dočasná alebo trvalá strata pamäte. Rôzne formy amnézie, napríklad anterográdna, retrográdna, globálna, prechodná globálna, kongresová a psychogénna amnézia.
• Príčiny: Nehody s traumatickými poraneniami mozgu alebo otrasom mozgu, epileptické záchvaty, meningitída, zápal mozgu (encefalitída), mŕtvica, demencia, migrény, otravy, dlhodobé zneužívanie alkoholu, drogy ako psychotropné lieky alebo barbituráty, traumatické zážitky.
• Diagnóza: úvodná konzultácia (anamnéza), pamäťové testy, zobrazovacie postupy ako počítačová tomografia (CT) a magnetická rezonancia (MRT), jednofotónová emisná počítačová tomografia (SPECT), meranie mozgových vĺn (EEG)
• Terapia: Lieči základnú príčinu amnézie, napr. B. epilepsia, mŕtvica alebo emocionálna trauma. K tomu relaxačné cvičenia ako joga, prípadne doplnková liečba drogami.
• Svojpomoc: tréning pamäti, relaxačné cvičenia, rozhovory, hudba, cvičenie, zdravé stravovanie.

Amnézia: popis

Termín amnézia pochádza z gréčtiny: „a“ = „bez“ a „mnémē“ = „pamäť, pamäť“. Dotknutí dočasne alebo natrvalo stratia spomienky na zážitky a skúsenosti z minulosti. Často už nedokážu uložiť nové veci do svojich spomienok.

Časť pamäte, v ktorej sú uložené procesy a činnosti, však spravidla nie je ovplyvnená. Pacienti s amnéziou si môžu napríklad uviazať topánky alebo otvoriť fľašu vína. Narušená je iba takzvaná epizodická pamäť, teda časť mozgu, v ktorej sú uložené spomienky na udalosti a zážitky.

Lekári rozlišujú rôzne formy amnézie, pričom jednotlivé klinické obrázky sa často prekrývajú.

Anterográdna amnézia

Anterográdna amnézia (dopredu pôsobiaca amnézia) je najčastejšou poruchou pamäte. Títo postihnutí môžu uložiť alebo načítať nový obsah pamäte iba slabo alebo vôbec. Táto forma amnézie primárne postihuje dlhodobú pamäť. Krátkodobá pamäť je väčšinou neporušená, takže pacienti môžu stále zvládať svoj každodenný život. Spomienky na čas pred nástupom amnézie tiež spravidla nie sú ovplyvnené.

Retrográdna amnézia

Ľudia s retrográdnou amnéziou (retroaktívna amnézia) si už nepamätajú udalosti spred amnézie.

Retrográdna amnézia sa najčastejšie vyskytuje po poranení mozgu (mozgová trauma). Porucha pamäte môže zmiznúť po niekoľkých sekundách alebo minútach alebo môže trvať niekoľko týždňov alebo dokonca mesiacov. Neexistuje však žiadna súvislosť medzi trvaním amnézie a závažnosťou poškodenia mozgu. V zásade však možno konštatovať, že na udalosti, ktoré sa stali krátko pred poškodením mozgu, sa zabúdalo oveľa rýchlejšie než na udalosti, ktoré sa stali už dávno.

Ale aj keď sa niektoré spomienky časom vrátia, niektoré výpadky pamäte budú pretrvávať. Retrográdna amnézia sa takmer vždy vyskytuje spolu s anterográdnou amnéziou.

Globálna amnézia

Globálna amnézia je najzávažnejšou formou poruchy pamäti. Pacienti si už nedokážu vyvolať spomienky na zážitky, udalosti a zážitky siahajúce roky alebo desaťročia. Súčasne už nemôžu nahrávať a ukladať žiadny nový obsah pamäte - takže sa už nemôžu nič naučiť.

Aj tu zostáva pamäť pre procesy a postupy (procedurálna pamäť) nedotknutá. Pacienti napríklad stále vedia, ako riadiť auto, ale už sa nevedia na ceste zorientovať. Globálna amnézia je nevyliečiteľná.

Prechodná globálna amnézia

Prechodná (dočasná) globálna amnézia (TGA) sa akútne prejaví, postihne celý obsah pamäte a rovnako náhle opäť zmizne. Lekári hovoria aj o epizodickej amnézii. Strata pamäte zvyčajne trvá jednu až 24 hodín; V priemere si postihnutí nič nepamätajú šesť až osem hodín.

Prechodná globálna amnézia pôsobí súčasne dopredu aj dozadu. Trpiaci majú prístup k novým informáciám iba na 30 až 180 sekúnd (anterográdna amnézia). Výsledkom je, že sa už nevedia zorientovať, nevedia, kde sú, aký dátum je aktuálny a čo sa okolo nich deje.

Súčasne už nie je možné vyvolať starý obsah pamäte, ktorý bol uložený pred TGA. Ak vôbec, títo postihnutí sú zvyčajne schopní lepšie si zapamätať nedávne udalosti než tie, ktoré sa stali v minulosti.

Činnosti naučené pred amnéziou, ako je varenie alebo hranie kariet, sú však stále možné.

Prechodná globálna amnézia zmizne sama bez toho, aby zanechala akékoľvek dlhodobé škody. Odborníci odhadujú, že TGA každý rok vyvinie tri až osem zo 100 000 obyvateľov. Dve tretiny pacientov sú vo veku 50 až 70 rokov. U 85 percent týchto pacientov s amnéziou lekári označili za spúšťač výraznú fyzickú námahu, emocionálno-psychologický stres, skákanie do studenej vody alebo sex.

Konsolidujte amnéziu

Pri tejto forme amnézie zmizne iba spomienka na spúšťaciu udalosť, ako je nehoda. Spätná pripomienka funguje bez problémov; postihnutí môžu tiež prijímať nové veci a ukladať ich do svojich spomienok.

Psychogénna amnézia

Dotknutí ľudia tým potláčajú spomienky na traumatické situácie, zážitky a udalosti.

Amnézia: príčiny

Amnézia môže mať rôzne príčiny a vyskytuje sa ako vedľajší účinok rôznych chorôb. Medzi organickými a psychogénnymi spúšťačmi sa rozlišuje:

Psychogénne amnézie sú založené na extrémnom emočnom strese z traumatických zážitkov. Postihnutí tieto zážitky, ktoré boli vnímané ako mimoriadne nepríjemné, potláčajú a už si ich nedokážu zapamätať.

Organicky vyvolané amnézie sa vyskytujú vtedy, ak dôjde k narušeniu činnosti mozgu alebo po poškodení mozgového tkaniva. Môžu byť vyvolané napríklad:

• Nehody, ktoré majú za následok traumatické poranenia mozgu alebo otras mozgu

• Epileptické záchvaty

• Meningitída

• Zápal mozgu (encefalitída)

• Mŕtvica (apoplexia, mŕtvica)

• Demencia, napríklad Alzheimerova choroba

• migréna

• Otrava (intoxikácia)
• dlhodobé zneužívanie alkoholu

• Lieky, napríklad psychotropné lieky, barbituráty

Amnézia: Kedy by ste mali navštíviť lekára?

Ak si často nemôžete spomenúť na minulosť alebo už nemôžete spoľahlivo získať nové informácie, mali by ste sa rozhodne obrátiť na lekára. Pretože za amnéziou môžu byť rôzne choroby, ktoré je potrebné liečiť.

Amnézia: Čo robí lekár?

Na úvodnej konzultácii o anamnéze (anamnézy) sa vás lekár opýta, kedy ste si prvýkrát všimli výpadky pamäti, či trpíte niektorými chorobami alebo užívate lieky alebo či existuje súvislosť medzi stratou pamäti a určitými udalosťami ( napr. nehoda). Dôležité môžu byť aj vyhlásenia príbuzných a priateľov. Odpovede na tieto otázky môžu poskytnúť počiatočný náznak typu amnézie, ktorou môžete trpieť.

Ak sa v anamnéze zvýši podozrenie na amnéziu, vykonajú sa rôzne pamäťové testy. Krátkodobá pamäť sa kontroluje napríklad tak, že budete z pamäte opakovať stále dlhšie série čísel. Na kontrolu dlhodobej pamäte existujú rôzne štandardizované testovacie postupy. Jedným z príkladov je test minimálneho duševného stavu. Pacienti si musia pamätať slová, počítať, kresliť a riadiť sa jednoduchými pokynmi. Lekár môže pomocou výsledkov posúdiť, ako vážne je narušená dlhodobá pamäť.

Zobrazovacie postupy, akými sú počítačové alebo magnetické rezonančné zobrazovanie (MRI) mozgu, napríklad ukazujú, či dochádza k mozgovému krvácaniu, pomliaždeninám, nádorom alebo iným poraneniam, ktoré môžu vysvetliť amnéziu.

Lekár navyše skontroluje, či sú všetky oblasti mozgu dostatočne zásobené krvou. Na to používa napríklad jednofotónovú emisnú počítačovú tomografiu (SPECT). Tento postup nukleárnej medicíny je možné použiť na posúdenie stavu tkanív a orgánov. Za týmto účelom vám lekár vpichne rádioaktívne označenú kontrastnú látku (značkovač), ktorá je uložená v vyšetrovanom orgáne (mozgu). Lekár pomocou špeciálnej kamery zmeria žiarenie vychádzajúce z označeného tkaniva. Počítač z nameraných hodnôt vytvorí trojrozmerný obrázok. SPECT môže tiež poskytnúť dôkaz o Alzheimerovej chorobe alebo epilepsii.

Meranie mozgových vĺn (elektroencefalografia, skrátene EEG) ukazuje, či amnéziu spôsobila epilepsia.

Terapia amnézie

Liečba amnézie závisí od príčiny. Ak je napríklad strata pamäti dôsledkom epilepsie, encefalitídy, Alzheimerovej choroby alebo mozgovej príhody, tieto základné choroby sa musia liečiť.

Ak je amnézia spôsobená psychologickou traumou, môže pomôcť psychoterapia. Používajú sa hĺbkové psychologické a behaviorálne prístupy - v závislosti od pacienta a predchádzajúcej anamnézy. Odporúčajú sa aj relaxačné metódy, pretože stres môže zhoršiť výkon pamäte. Patrí sem napríklad autogénny tréning, progresívna svalová relaxácia alebo joga. Niekedy sa navyše používa aj liek.

Amnesia: Môžete to urobiť sami

Amnézii nemôžete zabrániť. Existujú však veci, ktoré môžete urobiť sami, ak už máte amnéziu. Všetky úlohy a činnosti, ktoré trénujú pamäť, sú potom nápomocné. Pamäťi pri skokoch môžu pomôcť aj relaxačné cvičenia, rozprávanie sa s priateľmi, hudba a cvičenie. To isté platí pre zdravú výživu, ktorá zabraňuje kôrnateniu tepien - vrátane mozgu.

Skupiny svojpomoci majú nasledujúci tip: Ľudia s amnéziou by mali začať so známymi vecami a obklopiť sa známymi vecami. Zároveň by mali svoje prostredie navrhnúť tak, aby stimulovalo mozog k učeniu.

Tagy:  sexuálne partnerstvo koža prevencia