Behaviorálna terapia

Julia Dobmeier v súčasnosti dokončuje magisterské štúdium klinickej psychológie. Od začiatku štúdia sa zaujímala najmä o liečbu a výskum duševných chorôb. Pritom ich motivuje predovšetkým myšlienka umožniť postihnutým osobám využívať vyššiu kvalitu života tým, že im znalosti sprostredkujú ľahko zrozumiteľným spôsobom.

Viac o expertoch na Všetok obsahu kontrolujú lekárski novinári.

Behaviorálna terapia je špeciálna forma psychoterapie. Vychádza z princípu, že nepriaznivé správanie a myšlienkové vzorce sa naučili, a preto sa ich možno opäť naučiť. Nacvičovaním nových spôsobov správania a myslenia sa pacient aktívne zapája do liečebného procesu v behaviorálnej terapii. Prečítajte si tu, čo sa deje počas behaviorálnej terapie a na čo by ste si mali dať pozor.

Čo je to behaviorálna terapia?

Behaviorálna terapia sa vyvinula ako protipohyb k psychoanalýze. Vyšlo to zo školy takzvaného behaviorizmu, ktorá formovala psychológiu v 20. storočí. Kým Freudova psychoanalýza sa zameriava predovšetkým na interpretácie a interpretácie nevedomých konfliktov, behaviorizmus sa zameriava na pozorovateľné správanie. Cieľom je objektívne preskúmať správanie ľudí.

Klasická klimatizácia

Experimenty ruského psychológa Ivana Pavlova boli rozhodujúce pre zistenia behaviorizmu a dnešnej behaviorálnej terapie. Zistil, že vhodne vycvičené psy reagujú priamo na zvonenie zvona prúdom slín, ak mu zazvonilo bezprostredne pred kŕmením. Psi sa naučili spájať zvonenie s jedlom.

Odborný termín pre tento učebný proces je „klasické podmieňovanie“. Tento princíp učenia funguje aj u ľudí.

Vedomosti „reakcie na podnety sa učia“ sú základom behaviorálnej terapie. Tu sa predpokladá, že psychická porucha vzniká vtedy, keď sa človek naučí niečo, čo sa ukáže ako dlhodobo nepriaznivé. Psychológovia môžu pomocou základov behaviorizmu vysvetliť, ako napríklad úzkostné poruchy vznikajú a ako sa dajú liečiť.

Behaviorálna terapia prikladá veľký význam vedeckému prístupu. Terapeutické úspechy by mali byť merateľné dokumentovaním zmien v správaní pacienta. Behaviorálna terapia je navyše založená na súčasných vedeckých poznatkoch. Do úvahy sa berú aj výsledky výskumu z biológie a medicíny.

Kognitívna behaviorálna terapia

Behaviorálna terapia bola v 70. rokoch minulého storočia rozšírená na kognitívnu behaviorálnu terapiu. Predpokladá sa, že myšlienky a pocity majú rozhodujúci vplyv na naše správanie. Obsah a povaha našich myšlienok teda môžu vytvárať nepriaznivé presvedčenia a správanie. Naopak, zmena nepriaznivých myšlienkových vzorcov môže pozitívne zmeniť správanie a pocity.

Kognitívna terapia má za cieľ spochybniť predchádzajúce spôsoby myslenia a pracovať na nich. Dôležitú úlohu v tom zohrávajú osobné postoje a predpoklady. Niektorí ľudia napríklad veria, že aby sa im niekto páčil, musí byť vždy perfektný. Skôr alebo neskôr si zúfajú zo svojich nereálnych tvrdení. Kognitívna terapia je o nahradení takýchto nezdravých presvedčení realistickými.

Kedy robíte behaviorálnu terapiu?

Behaviorálna terapia sa považuje za úspešný koncept liečby mnohých duševných porúch. Ak je diagnostikovaná duševná porucha, zdravotné poisťovne uhradia behaviorálnu terapiu.

Behaviorálna terapia môže byť ponúkaná ambulantne, čiastočne hospitalizovane (napr. V dennej ambulancii) alebo ústavne. Terapeutické miesto je zvyčajne možné získať na základe odporučenia rodinného lekára. Je však potrebné počítať s čakacími lehotami niekoľko týždňov.

Behaviorálna terapia vyžaduje aktívnu spoluprácu pacienta. Terapia má preto zmysel iba vtedy, ak je dotyčný ochotný zaoberať sa sám sebou a pracovať na sebe. Účasť nie je potrebná iba počas terapeutických sedení, ale aj v každodennom živote: pacient by mal uviesť to, čo sa naučil, do praxe a dostane domácu úlohu, o ktorej sa na zasadnutiach diskutuje.

Tento veľmi priamy terapeutický prístup, ktorý je zameraný na súčasné problémy, neoslovuje každého. Tí, ktorí radi o sebe intenzívne myslia a hľadajú hlboké porozumenie príčin svojich problémov, sa môžu cítiť pohodlnejšie s terapiou hĺbkovej psychológie, napríklad s psychoterapiou založenou na hĺbkovej psychológii.

Behaviorálna terapia: deti a dospievajúci

Metódy behaviorálnej terapie je možné úspešne použiť aj u detí a dospievajúcich. Terapeut do tohto procesu často zapája rodinu. Spolupráca opatrovateľov je dôležitá pre úspech terapie, najmä s deťmi.

Rovnako ako u dospelých, aj u detí je behaviorálna terapia o zmene nepriaznivých myšlienkových a behaviorálnych návykov. Na to terapeuti radi používajú hry a kreatívne metódy.

Čo robíte s behaviorálnou terapiou?

Koncept behaviorálnej terapie vyžaduje dobrú spoluprácu medzi terapeutom a pacientom. Cieľom je podporiť nezávislosť a sebaúčinnosť pacienta. To znamená, že terapeut aktívne zapojí pacienta do terapeutického procesu a všetky procesy transparentne ukáže.

Na rozdiel od psychoanalýzy, behaviorálna terapia sa nesústreďuje toľko na minulé, príčinné udalosti. Ide skôr o prekonanie existujúcich problémov novými spôsobmi myslenia a správania.

Diagnostický a terapeutický plán

Na začiatku je stanovená presná diagnóza. Terapeut potom pacientovi podrobne vysvetlí jeho poruchu. Mnohým pacientom sa zdá úľava, ak sú presne informovaní o typických príznakoch, vysvetľujúcich modeloch vývoja ich duševnej poruchy a možnostiach liečby.

Potom terapeut a pacient spoločne definujú ciele terapie a vypracujú terapeutický plán. Všeobecným cieľom je zmeniť nepriaznivé správanie a myšlienkové vzorce, ktoré sú stresujúce alebo obmedzujú dotknutú osobu.

Skutočná behaviorálna terapia

Terapeut požiada pacienta, aby zhodnotil predchádzajúce názory a postoje, ako napríklad: „Vo všetkom, čo robím, zlyhávam“. Terapeut potom povzbudí postihnutého, aby vyskúšal nové spôsoby myslenia a správania.

Expozícia alebo expozičná terapia sa napríklad osvedčila pri úzkostných poruchách.Títo postihnutí čelia situáciám vyvolávajúcim strach, a tak sa učia, že je menej ťažké ich vydržať, ako sa obávali. Pacienti čelia tejto konfrontácii spoločne s terapeutom a neskôr aj sami, kým obávaná situácia nevyvoláva malý alebo žiadny strach.

Zabráňte relapsom

Prevencia relapsu znamená, že pacient je dobre pripravený na čas po terapii. Terapeut s dotyčným diskutuje o obavách spojených s ukončením terapie. Aj na čas potom pacient dostane konkrétne pokyny, ako sa vysporiadať s opakujúcimi sa problémami. Na konci behaviorálnej terapie má pacient v repertoári množstvo stratégií a metód, ktoré môže v budúcnosti použiť na zvládnutie ťažkých situácií.

Trvanie behaviorálnej terapie

Ako dlho trvá behaviorálna terapia, závisí okrem iného od typu a závažnosti duševnej poruchy. Špecifické fóbie (napr. Pavúčia fóbia) je niekedy možné prekonať počas niekoľkých sedení. Liečba závažnej depresie, na druhej strane, môže trvať niekoľko rokov. Behaviorálna terapia však zvyčajne obsahuje 25 až 50 sedení.

Aké sú riziká behaviorálnej terapie?

Úspech terapie do značnej miery závisí od dobrej spolupráce terapeuta a pacienta. Úlohou terapeuta je otvorene vysvetliť terapeutické metódy svojmu pacientovi s prihliadnutím na potreby pacienta. Rovnako dôležité je, aby sa zúčastnená osoba zapojila do behaviorálnej terapie a komunikovala terapeutovi pochybnosti alebo ťažkosti.

Niekedy majú pacienti z cvičení pocit ohromenia. Aj keď sú určité pojmy súčasťou koncepcie terapie - behaviorálna terapia sa nesmie stať ďalšou záťažou!

V minulosti sa behaviorálna terapia zameriavala výlučne na symptómy, a nie na možné spúšťače - čo bolo často kritizované. Behaviorálni terapeuti teraz okrem aktuálnych problémov zvažujú aj možné príčiny v histórii pacienta.

Strach, že problémy v behaviorálnej terapii budú riešené len povrchne a že sa symptómy presunú do iných oblastí, nebolo možné vedecky potvrdiť.

Čo musím vziať do úvahy po behaviorálnej terapii?

Mnoho ľudí s problémami duševného zdravia váha začať liečbu. Majú strach zo stigmatizácie ako „blázna“ alebo veria, že im nikto nemôže pomôcť. Akonáhle si však nájdu správneho terapeuta, pre mnohých je rovnako ťažké zaobísť sa bez nich po absolvovaní terapie. Existuje veľký strach, že sa problémy vrátia.

Obzvlášť ťažký je prechod z hospitalizovaného prostredia späť do domova. Aby sa uľahčil prechod, terapeut sa často obráti na kolegu pracujúceho ambulantne. V každom prípade by mal terapeut pacienta dobre pripraviť na čas po ukončení terapie.

Zabráňte relapsom

Prevencia relapsu je dôležitou súčasťou behaviorálnej terapie. Terapeut s pacientom prediskutuje, ako sa vyhnúť relapsu a aké stratégie použiť v prípade relapsu.

Ak sa pacient bez terapeuta cíti stratený, považuje sa to za nepriaznivý výsledok terapie. V behaviorálnej terapii je preto veľký dôraz kladený na nezávislosť pacienta. Pretože v konečnom dôsledku musí postihnutý človek dlhodobo zvládať život sám.

Po terapii by sa mali trénovať aj zručnosti, ktoré sa pacient naučil v behaviorálnej terapii. To znamená, napríklad, naďalej sa stretávať so svojim strachom a spochybňovať negatívne myšlienky.

Keďže telo a psychika sú prepojené, cvičenie, zdravá strava, dostatok spánku a čo najmenej stresu sú základom trvalo zdravej psychiky.

Tagy:  Diagnóza cestovná medicína spať